Počiatek navrhol menej farmárom
S menším balíkom peňazí ako v tomto roku by o rok malo vyjsť ministerstvo hospodárstva, pôdohospodárstva či práce. Farmári aj sociálne veci pritom patria medzi priority kabinetu Roberta Fica.
Podľa prvého návrhu výdavkov štátneho rozpočtu, ktorý má Pravda k dispozícii, by pôdohospodárstvo malo v budúcom roku dostať o necelé tri miliardy korún menej, ako má v tomto roku. Znižovanie balíka peňazí je podľa hovorkyne rezortu Magdalény Fajtovej neprijateľné.
„Kým nebude o peniazoch v rozpočte definitívne rozhodnuté, budeme sa rokovaniami snažiť navýšiť financie pre pôdohospodárstvo,“ dodala. Ministerstvo si podľa nej uvedomuje, že prioritou je prijatie eura, ,,prvoradé musí zostať aj pôdohospodárstvo tak, ako je v programe vlády".
Približne o 2,5 miliardy korún by oproti tomuto roku malo prísť ministerstvo práce. To by však zároveň malo hospodáriť s druhou najväčšou sumou. „Je to zatiaľ prvý návrh. Predpokladáme, že v rámci rokovaní sa suma upraví,“ vyjadrila sa Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerky práce.
Vláda zatiaľ schválila východiská rozpočtu na najbližšie tri roky, v ktorých sa dohodla na celkových výdavkoch a schodku. Následne ministerstvo financií rozposlalo rezortom návrh rozdelenia peňazí, ku ktorému by sa mali do troch týždňov vyjadriť. Prvé rokovania by sa mali rozbehnúť v júni, pričom v lete by rezort financií mal predložiť rozpočet do vlády.
Najviac peňazí by malo získať školstvo
Zo štátnej kasy by v budúcom roku najviac peňazí malo smerovať do školstva. Podľa informácií Pravdy by rezort mal získať vyše 53 miliárd korún a oproti tomuto roku by si mal polepšiť o necelé dve miliardy.
„Dôležité bude, na aké projekty sa peniaze použijú. Zmeny, ktoré sa v školstve zatiaľ naštartovali, napríklad nenaznačujú, že systém bude taký pružný, aby vedel reagovať na požiadavky ekonomiky,“ skonštatoval analytik ČSOB Marek Gábriš.
Necelých 50 miliárd by malo ísť na budúci rok na ministerstvo práce, obrana by mala hospodáriť s treťou najvyššou sumou, takmer 29,7 miliardy korún. Keby sa prvý návrh, ktorý rezortom zaslalo v týchto dňoch ministerstvo financií, nezmenil, obrana by mala viac peňazí ako zdravotníci.
Rozdelenie výdavkov na najbližšie tri roky rezort financií oficiálne nezverejnil, hoci v minulosti prvý návrh schvaľoval kabinet už pri hlasovaní o východiskách rozpočtu. Tie odsúhlasila vláda začiatkom mája. „Príde ešte určite k zmenám. Neznámou zatiaľ zostáva napríklad hospodárenie Sociálnej poisťovne či oblasť zdravotníctva,“ vysvetlil nový postup Miroslav Šmál, hovorca rezortu financií.
Kabinet by sa ešte pred rozpočtom mal zaoberať analýzou ministerstva práce o dosahoch dôchodkovej reformy na hospodárenie Sociálnej poisťovne. Jednotlivé návrhy by do štátnej kasy mohli priniesť miliardy navyše.
V lete by okrem toho ministerstvo mohlo prehodnotiť vývoj hospodárstva a v prípade priaznivejších predpokladov je možné, že zvýši aj odhad daňových príjmov. Tie by otvorili priestor na vyššie výdavky alebo ešte rýchlejšie znižovanie schodku vo verejných financiách.
Tiež by mohli naznačiť, či Slovensko má na nižšiu daň z pridanej hodnoty na iné tovary ako lieky. Premiér Robert Fico už uviedol, že by chcel znížiť DPH na internet či knihy. Ministerstvo financií zatiaľ priestor na nižšie dane nevidí.
Prvé rokovania o rozdelení peňazí zo štátnej kasy by sa mali začať už v júni. Jednotlivé rezorty majú stanoviť, na čo chcú pridelené financie použiť, prípadne, na čo im peniaze ešte chýbajú. Do polovice augusta by potom minister financií Ján Počiatek mal predstaviť rozpočet na najbližšie tri roky vláde. Do polovice októbra ho potom kabinet musí schváliť a poslať do parlamentu.
V tohtoročnom rozpočte si štát podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) kladie množstvo cieľov. Nezaväzujú však k dosiahnutiu žiadneho konkrétneho úžitku pre spoločnosť. „Takmer tri štvrtiny cieľov nie sú zamerané na výsledky. Štát sleduje, koľko podporí projektov či podujatí, ale nesleduje, čo to prinesie ľuďom,“ uviedla Miroslava Kemeňová z INEKO. Ciele sú tiež často nejasné a ich splnenie sa nedá zmerať.