NBS môže kvôli euru pritvrdiť
Národná banka Slovenska môže podľa ekonómov pritvrdiť pri brzdení inflácie. Jej výraznejšie zníženie by úradom EÚ sťažilo prípadné zamietnuie slovenskej žiadosti o euro.
Národná banka Slovenska zrejme zaujme ostrejší protiinflačný postoj po tom, čo Európska centrálna banka upozornila na problém inflačného výhľadu pred vstupom krajiny do eurozóny plánovanom na rok 2009.
Dokument banky, ktorý získala agentúra Reuters, spochybnil plán Slovenska na včasné prijatie eura s tým, že pokles inflácie na rekordné minimum môže mať iba krátku životnosť.
To môže prinútiť NBS, ktorá v utorok ponechala sadzby už druhý mesiac bez zmeny, aby sa snažila ešte viac krotiť už tak miernu infláciu a dosiahnuť čo možno najväčší rozdiel oproti inflačnému cieľu.
Takáto situácia by Európskej centrálnej banke a Európskej komisii, ktorá rozhoduje na základe odporúčania banky, výrazne sťažila prípadné zamietnutie slovenskej žiadosti a rozhodne by sa neobišla bez silného rozruchu medzi kandidátskymi krajinami. Obzvlášť v období, keď v niektorých z nich slabne verejná podpora pre prijatie eura.
Inflačné kritérium sa pohybuje v závislosti od priemeru troch krajín s najnižšou mierou inflácie v Európskej únii.
„Kľúčové bude, aký veľký bude rozdiel medzi aktuálnou infláciou a inflačným cieľom v čase hodnotenia (v marci či apríli 2008),“ povedala Silja Seppingová z Lehman Brothers.
„NBS očakáva infláciu v čase hodnotenia okolo 1,5 až 1,7 percenta (oproti predpokladanému cieľu NBS okolo 2,7 percenta). Pokiaľ sa preukáže tak široké rozpätie, potom bude podľa nášho názoru odklad eura nepravdepodobný,“ doplnila.
NBS znížila hlavnú dvojtýždennú repo sadzbu v marci a apríli zakaždým o 25 bázických bodov na dnešných 4,25 percenta s odkazom na nízke inflačné tlaky napriek silnému ekonomickému rastu, ktorý v prvom kvartáli dosiahol 8,9 percenta, a pevnej korune.
V utorok však NBS ponechala sadzby druhýkrát za sebou bez zmeny a niekoľko analytikov teraz očakáva, že memorandum Európskej centrálnej banky v kombinácii s prianím NBS dostať sadzby na úroveň hlavnej sadzby v eurozóne, v súčasnosti nastavenej na 4 percentá s výhľadom ďalšieho rastu, prakticky ukončí cyklus uvoľňovania menovej politiky na Slovensku.
„Domnievame sa, že slovenská centrálna banka k tomuto (memorandu) zaujme opatrný postoj, čo znamená, že nebude ďalej uvoľňovať menové podmienky,“ povedala analytička Stanislava Pravdová z Danske Bank.
„NBS by dokonca mohla požiadať vládu, aby sa pokúsila obmedziť niektoré plánované výdavky.“
Úrady únie už majú za sebou jeden ostrý boj, keď vlani na jar zamietli žiadosť Litvy o prijatie eura na základe skutočnosti, že tamojšia miera inflácie prekročila referenčnú hodnotu iba o 0,07 percentuálneho bodu.
Mnohých predstaviteľov v regióne táto tvrdá interpretácia vstupných pravidiel rozčúlila. Člen obvykle rezervovanej bankovej rady České národní banky Robert Holman dokonca označil inflačné kritérium pre postkomunistické krajiny za „ekonomický nezmysel“ vzhľadom k tomu, že ich ekonomiky sa snažia ešte len dobehnúť vyspelé štáty.
Spôsob, ktorý Európska centrálna banka zvolí pre Slovensko v prípade, že Bratislava udrží infláciu pod kontrolou, bude podľa analytikov určitým modelovým príkladom.
Slovenský premiér Róbert Fico už niekoľkokrát vyjadril obavu, že vstup Slovenska do eurozóny by mohlo zmariť politické rozhodnutie EÚ, a to aj v prípade, že Bratislava splní vstupné kritériá. Tie sa okrem inflácie týkajú aj fiškálneho deficitu, štátneho dlhu a úrokových sadzieb.
„V prípade Litvy si to podľa môjho názoru (Európska centrálna banka) obhájila, a preto si teraz mohla dovoliť prísť s tak silným vyhlásením,“ povedal Zsolt Papp, vedúci výskumu rozvíjajúcich sa trhov z ABN AMRO.
„Európska centrálna banka to ale zjavne vystavuje kritike, že je vo svojej argumentácii vedená postrannými úmyslami. Takéto nebezpečie tu podľa mňa jasne existuje,“ dodal.