DPH je daňou budúcnosti
Daň z pridanej hodnoty a daň z tovarov a služieb sú podľa štúdie spoločnosti PricewaterhouseCoopers dane budúcnosti.
Krajiny po celom svete postupne prenášajú váhu z priameho zdanenia príjmov či zisku na nepriame zdaňovanie spotreby.
Rovnakou cestou šla pri daňovej reforme aj vláda Mikuláša Dzurindu. Od roku 2004 zaviedla jednu DPH na úrovni 19 percent, pričom zrušila zníženú sadzbu. Zdvihli sa tiež spotrebné dane na alkohol či cigarety. Na druhej strane klesla daň z príjmov pre ľudí aj firmy na 19 percent.
Kabinet Roberta Fica do daňovej oblasti vlani zasiahol len nepatrne. Firemné zdaňovanie nezmenil, pri dani z príjmov ľudí zaviedol vyššiu daň pre lepšie zarábajúcich. Od tohto roka tiež znova platí nižšia desaťpercentná DPH na lieky a zdravotné pomôcky. Zníženú sadzbu by chcel premiér postupne presadiť aj na ďalšie tovary a služby. Daň z pridanej hodnoty by pritom v tomto roku mala do štátnej kasy priniesť podľa posledných odhadov rezortu financií 132,2 miliardy korún. Z celkových príjmov štátneho rozpočtu predstavuje takmer 43 percent.
„Analýzy celkových nákladov na administratívu daní ukazujú, že daň z pridanej hodnoty je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako sa vláda môže dostať k veľkému balíku príjmov,“ uviedol v štúdii Jeffrey P. Owens, riaditeľ Centra pre daňovú politiku a správu pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
V porovnaní s daňou z príjmov vyberanou od firiem je DPH podľa neho z hľadiska nákladov štátu na správu oveľa výhodnejšia.
Dôležitá je však aj výška sadzby. DPH na úrovni 25 percent podľa Owensa núti firmy k „agresívnemu daňovému plánovaniu“ a ostatných k daňovým podvodom. Oveľa menej k obchádzaniu pravidiel podnecuje daň okolo 8 až 12 percent. V Európe sú pritom sadzby DPH takmer raz tak vysoké ako mimo starého kontinentu.
Najnižšiu sadzbu DPH v rámci európskej dvadsaťsedmičky má Cyprus a Luxembursko, na úrovni 15 percent. Najviac si za tovary a služby štát vyberá od Švédov a Dánov, ktorí platia 25-percentnú DPH. Na vybrané tovary a služby si viaceré štáty uplatňujú zníženú sadzbu. Najnižšiu aj najvyššiu možnú DPH stanovujú v rámci Európskej únie jednotné pravidlá. Hovoria aj o tom, čo môže byť zaradené v zníženej sadzbe.
„V rámci Európskej únie krajiny začínajú klásť väčší dôraz na nepriame zdaňovanie. Mnohé štáty znížili dane z príjmov a zároveň zvýšili zdaňovanie spotreby,“ dodáva analýza. Kým pred pätnástimi rokmi malo podľa OECD mnoho krajín daň pre firmy prevyšujúcu 45 percent, v súčasnosti zriedkavo prekračuje 35 percent.
Napríklad Veľká Británia v marci tohto roka ohlásila dvojpercentný pokles sadzby dane z príjmov pre firmy. V tomto trende zrejme bude pokračovať. Základom daňových reforiem by podľa štúdie mali byť „nižšie sadzby, širší základ“. Ako príklad uvádza analýza Slovensko či Rusko, ktoré znížili sadzby a zároveň zrušili mnohé výnimky.