Byty si objednávajú priveľa tepla
Bytové domy na Slovensku si posledné štyri roky objednávajú od teplárov v priemere asi o desať percent tepla viac, ako v danom roku skutočne spotrebujú. Nadmerné očakávania spôsobujú, že ľudia platia v priebehu roka zbytočne vysoké zálohové platby.
V niektorých mestách dokonca odberatelia nedostanú späť celú časť nadmerných záloh. Musia totiž zaplatiť aj časť z tepla, ktoré si dom objedná, ale neminie.
Stane sa tak v prípade, keď v meste nie je zaužívané koncoročné prerozdelenie pevných nákladov teplárov (údržba, odpisy, mzdy, zisk) podľa skutočnej spotreby. Pevné náklady tvoria zvyčajne asi tridsať percent (191 korún/gigajoul) z celkovej zdanenej ceny tepla, ktorá tento rok v priemere dosahuje asi 650 korún na jeden gigajoul. Ak sa pre byt objedná 30 GJ tepla a minie sa len 25 GJ, domácnosť musí uhradiť aj 191 korún z každého neodobratého gigajoulu, čo v danom prípade zbytočne zvýši ročný účet za teplo spolu o takmer tisíc korún.
„Keď sa pevné náklady spojené s dodávkou tepla na konci roka neprerozdeľujú podľa skutočného odberu, odberateľ platí podľa objednaného množstva tepla,“ uvádza predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšívaný.
Tento problém pretrváva v niektorých mestách ešte od roku 2003, keď sa cena tepla začala fakturovať v dvoch zložkách. Okrem pevných nákladov sa cena skladá z výdavkov na palivo. Väčšina dodávateľov tepla má však podľa Obšívaného zmluvy zo správcami bytových domov už postavené tak, že pevné náklady na teplo sa prerozdeľujú podľa skutočnej dodávky. Napriek tomu sa podľa neho nájdu správcovia, ktorí sa snažia objednať menej tepla, ako skutočne minú s tým, že si myslia, že zaplatia len za predplatené teplo. Domy však v takomto prípade nič neušetria a nižšia objednávka spôsobí, že pri prepočítaní pevných nákladov na menšie dodávky stúpne cena za jeden dodaný gigajoule
Ideálne by podľa výrobcov tepla bolo, keby sa objednávky tepla čo najbližšie približovali skutočnosti. Očakávania v odbere tepla na ďalší rok sú každoročne v októbri predmetom dohadov medzi odberateľmi a teplármi, pričom, ak nedôjde k dohode, vychádza sa zo spotreby domu z predchádzajúceho roka. Výrobcovia tepla chcú, aby sa pri objednávkach zohľadňoval energetický výkon budovy. Rozdiel medzi očakávanou spotrebou a skutočným odberom tepla by následne závisel len od počasia. Návrhom sa bude zaoberať úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Energetický výkon budovy určuje energetický audítor, ktorého si ľudia zvyčajne zavolajú, keď idú zatepľovať či inak rekonštruovať bytový dom. Od januára 2008 bude však musieť byť každý nový či obnovený dom označený energetickým štítkom, na ktorom bude údaj o spotrebe energií v dome.
Dôsledky nepresných objednávok
Ak si domy objednajú priveľa tepla
Domácnosti platia cez rok nadmerne vysoké zálohové platby
Preddavky dostanú ľudia v závislosti od zmlúv medzi správcom a teplárom väčšinou spať a zaplatia zvyčajne len za teplo, ktoré odoberú
Zmluvy medzi správcom a teplárom však nemusia hovoriť aj o prerozdelení pevných nákladov teplárov, ktoré tvoria tretinu z ceny. Ľudia potom platia pevné náklady aj za objednané a neminuté teplo, pri 15-percenej ročnej odchýlke medzi objednávkou a odberom dá rodina navyše tisíc korún
Ak si domy objednajú menej tepla, ako spotrebujú
Menší odber a zachované pevné náklady teplárov (údržba, odpisy) spôsobia nárast ceny za jeden gigajoule
Domácnosti po prerozdelení pevných nákladov teplárov zaplatia aj tak za plný odber, nielen za menšiu objednávku
ZDROJ: SZVT, Pravda