Prince už v Citigroup dotancoval
Chuck Prince, prvý muž najväčšej americkej banky Citigroup, v pondelok rezignoval a stal sa najvyššie postavenou obeťou hypotekárnej krízy v USA.
Podcenenie rizika, že by slabšie zarábajúci ľudia mohli prestať hypotéky splácať, banku zatiaľ vyšlo na 3,3 miliardy dolárov (76 mld. Sk) a na ďalšie straty vyčlenila vyššie rezervy.
Aj Princeovi najväčší kritici však priznávajú, že jeho vymenovanie do kresla generálneho riaditeľa v roku 2003 bolo správnym krokom. Citigroup sa dostala do veľkých problémov s regulačnými orgánmi pre konflikt záujmu pri vydávaní investičných odporúčaní. Rady nakupovať či predávať akcie spoločností totiž viac ladili s obchodnými záujmami banky, akoby odrážali skutočnú pozíciu firiem na trhu.
Prioritou v tom čase bolo ochrániť meno banky a jej vrcholových manažérov či obchodníkov. V tom uspel a podľa jedného z investorov do akcií Citigroup je to aj jeden z dôvodov, prečo ho správna rada neodvolala už skôr. „Cítiť v tom vďačnosť za to, že nedopustil, aby niekoho zatvorili.“
Lenže keď naťahovačky s dohľadom ustali, pozornosť sa presunula na jeho manažérske neúspechy. Neprajníci hovoria, že nemal obchodný cit, keďže väčšinu svojej kariéry pracoval ako právnik. Jeho manažérsky štýl označovali za byrokratický a každého manažéra, ktorý ho mohol prerásť, preradil na inú pozíciu. Prince sa dostával do čoraz väčšej izolácie a stával sa autokratickejším. Niekoľko rokov pritom žil pod neustálym tlakom kritikov, ktorí žiadali jeho hlavu.
Podľa nich nemal ujasnenú stratégiu a spôsob riadenia iba banku zadlžoval. Citigroup síce investovala do mnohých kúp finančných ústavov, ale nepodarilo sa ich zjednotiť. Naopak, naďalej si konkurovali. Nezriedka sa stávalo, že ich ľudia sa pri zdvihnutí telefónu hlásili ešte menom pôvodnej firmy, hoci už roky neexistovala. Aj preto sa ozývali a ozývajú hlasy, podľa ktorých je Citigroup nemotorná a mala by sa rozdeliť na viac bánk.
Prince tiež nikdy nemal schopnosť nadchnúť a motivovať ľudí, ako jeho predchodca a mentor Sandy Weill. Jeden z vysokopostavených manažérov uviedol, že Prince nedovolil šéfom divízií riadiť svoje aktivity, nedôveroval kolegom a nedal na ich rady. Často je vykresľovaný aj ako workoholik, ktorého odpoveď na každý vzniknutý problém bola, „venujte tomu viac času“.
Princeova cesta hore sa začala, keď nastúpil v roku 1986 do Citigroup a stal sa právnym poradcom jej šéfa Sandyho Weilla. Nebol len jeho dôverným radcom, ale aj urovnávačom konfliktov, keď Weill vybudoval z Citigroup jednu z najväčších finančných skupín na svete. Len málokto ho však pokladal za nového šéfa.
Jeho kolegovia uznávajú, že je veľmi múdry, ale zároveň až príliš suverénny, čo vysvetľuje mnohé výroky, ktoré môže ľutovať. Ten posledný sa určite stal najznámejším. V čase, keď začínala hypotekárna kríza spôsobovať rozsiahlejšie škody, povedal: ,,Keď hudba prestane hrať a banky budú mať problémy s hotovosťou, veci sa skomplikujú. Ale kým hudba hrá, musíte vstať a tancovať. My ešte stále tancujeme." V pondelok však hudba pre Chucka Princea dohrala.