Do leta dostanú stop úžernícke úroky
Predražené pôžičky by mali zo Slovenska zmiznúť ešte pred najbližším letom. Vláda dovtedy určí najvyššiu cenu, akú môžu finančné firmy pýtať od dlžníkov za spotrebiteľské úvery. Ide o akékoľvek pôžičky pre obyvateľov od 200 do 20-tisíc eur, v prepočte asi 6740 až 674-tisíc korún.
„Navrhujeme vláde, aby hornou hranicou bol dvojnásobok priemeru ročných percentuálnych nákladov v danej skupine pôžičiek,“ uviedol Miroslav Šmál, hovorca rezortu financií. Splácanie úveru v banke zaťaží dlžníka 20 percentami, v nebankovej firme bežne 200 až 250 percentami. Po zavedení limitu by sa aj tieto firmy museli zmestiť pod sto percent.
Ročné náklady zohľadňujú nielen úrok, ale aj poplatky spojené so získaním pôžičky. Úvery budú rozdelené na kreditné karty, úvery zaručené hmotným predmetom, napríklad autom, a ostatné pôžičky. Priemer sa bude rátať z bankových aj nebankových úverov. So splnením limitu tak budú mať najväčšie problémy firmy ponúkajúce tzv. rýchle pôžičky.
„Výsledkom bude, že úročenie a poplatky za poskytnutie pôžičiek síce klesnú, ale výrazne stúpnu sankcie za omeškanie so splátkami,“ očakáva hovorca spoločnosti Provident Financial Michal Dyttert. Firma patrí k lídrom trhu s rýchlymi nebankovými úvermi na Slovensku.
„Nakoniec sa to dotkne dlžníkov ešte viac, lebo podľa našich skúseností sa aspoň raz so splátkou omešká 70 až 80 percent našich zákazníkov,“ dodáva. Riešením by podľa neho bolo stanoviť iné limity pre bankové a iné pre nebankové úvery.
Odborníci upozorňujú aj na to, že časť najdrahších pôžičiek sa môže poskytovať aj po stanovení limitov, ale načierno. Očakáva to aj sociologička Mária Hargašová: „Špekulanti, ktorí požadovali od dlžníkov založiť za niekoľkodesaťtisícový úver napríklad aj dom, si budú podľa mňa naďalej vyberať zákazníkov spomedzi menej vzdelaných ľudí, ktorí sa potom často ani nejdú nikam sťažovať.“
Podľa nej by preto viac pomohlo, keby sa namiesto ohraničenia úverov ľudia viac vzdelávali o financiách. „Napríklad už v základných školách by sa žiaci mali učiť jednoduché finančné záležitosti pre bežný život skôr ako zložité matematické vzorce,“ navrhuje sociologička.
Za zavedenie finančníctva do škôl stále intenzívnejšie bojujú aj banky. Podľa vlaňajšieho prieskumu, ktorý si dala vypracovať ich asociácia, je totiž finančné vzdelanie obyvateľov Slovenska nedostatočné. Najmenej finančným službám rozumejú dôchodcovia, nezamestnaní a ľudia od 66 do 75 rokov. Naopak, ponuku úverov či vkladov si vedia najlepšie zhodnotiť a porovnať vysokoškolsky vzdelaní ľudia, podnikatelia a respondenti vo veku od 26 do 45 rokov.