Honba za eurom: Rastom cien proti chudobe?
To, že euro so sebou prinesie vážne inflačné riziká, dnes už nie je obskúrny a zatracovaný názor, ako to bolo ešte pred pár rokmi, uviedol v článku pre Pravdu Juraj Karpiš, analytik INESS.
Zdá sa, že mámeniu eura dokáže odolať máloktorý slovenský politik, bez ohľadu na jeho pravicovú alebo ľavicovú orientáciu. Sociálnodemokratický premiér, ktorý bol v časoch svojho núteného pobytu v opozícii k euru oveľa rezervovanejší, je dnes v záujme spoločnej európskej meny ochotný plošne zmrazovať platy a riskovať zrýchlenú infláciu. Pravdepodobnosť vysokej inflácie na Slovensku po budúcoročnom vstupe do eurozóny, ktorú pocítia najviac tí chudobnejší, dnes ešte zvyšujú posledné udalosti na svetových finančných trhoch.
To, že euro so sebou prinesie vážne inflačné riziká, dnes už nie je obskúrny a zatracovaný názor, ako to bolo ešte pred pár rokmi. Tento názor si už osvojili viacerí slovenskí ekonómovia a o inflačných hrozbách pre Slovensko v prípade budúcoročného prijatia eura už hovorí aj samotná Európska komisia.
Platy porastú oneskorene
O to zarážajúcejšia je horlivá podpora eura zo strany sociálnodemokratickej vlády. Asi ťažko by sa dala nájsť iná politika, ktorá by viac a selektívnejšie škodila chudobným.
"Kto najviac trpí infláciou? Koho najviac trápia stúpajúce ceny? Chudobných, nie bohatých. Bohatí sa pred infláciou môžu chrániť. Chudobní túto možnosť nemajú,“ povedal nedávno guvernér Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet.
Ľudia s vyššími príjmami majú totiž viacero investičných stratégií, ktorými môžu zmierniť dosahy inflácie na svoj majetok. Okrem kombinácie rôznych druhov finančných nástrojov môžu svoje peniaze uložiť napríklad do nehnuteľnosti alebo kúpiť podiely v podnikoch, ktorých cena narastie spolu s infláciou.
Chudobnejší občania, ktorí väčšinu svojho príjmu minú na potraviny a bývanie, takú možnosť nemajú. Ich prípadné úspory sú zvyčajne na účtoch v bankách, kde sa budú pre inflácii vyššiu ako úrokové sadzby postupne vyparovať ako gáfor.
Rastúce ceny nespôsobia vládou démonizované obchodné reťazce alebo kaderníčka, ktorá 95-korunový strih zaokrúhli na 3 eurá. Infláciu prinesie fakt, že sa odstráni možnosť približovať slovenskú cenovú hladinu k európskej postupným posilňovaním koruny oproti okolitým menám. Ekonomická teória hovorí, že z dlhodobého hľadiska nie je udržateľný stav, keď obed v reštaurácii v rakúskom Kittsee stojí dvakrát viac ako rovnaké jedlo v susednej Bratislave. Kým doteraz sa naša cenová hladina blížila k európskej najmä posilňovaním koruny, po prijatí eura to bude možné už iba absolútnym rastom cien potravín, energií, bývania, tovarov a služieb. Samozrejme, rásť budú následne aj platy. Problém je však v tom, že oneskorene.
Na euro je privčas
Turbulencie na svetových trhoch pravdepodobnosť zrýchlenej inflácie na Slovensku výrazne zvyšujú. Európska centrálna banka (ECB) zareagovala na krízu likvidity radikálnou monetárnou expanziou. Na neželaný efekt množstva novovytlačených eur v obehu nebolo treba dlho čakať. ECB, od budúceho roku aj naša centrálna banka, zlyhala v dodržaní dvojpercentného inflačného cieľa a inflácia v eurozóne poskočila v medziročnom porovnaní z augustových 1,75 percenta na decembrových 3,1 percenta. Nedávne šoky na kapitálových trhoch a snaha chrániť európskych exportérov pred padajúcim dolárom znehodnocovaním vlastnej meny povedú pravdepodobne k ďalšiemu uvoľňovaniu monetárnej politiky v Európe. Cena energií, potravín a iných komodít vyjadrená v eurách tak bude v budúcnosti výrazne rásť, čo by Slovensko – ako budúceho člena eurozóny – malo bytostne zaujímať.
Snaha zaviesť euro na Slovensku nepochybne priniesla pozitíva. Spomeňme hlavne fiškálny obojok pre slovenských politikov vo forme Maastrichtských kritérií, ktorý upokojil zahraničných investorov a podržal slovenskú korunu pri jej posilňovaní. Aj napriek údajne sociálnodemokratickej vláde sa však podceňuje riziko výraznej inflácie vyplývajúce z priskorého zavedenia eura a expanzívnej monetárnej politiky ECB.
Prezident Ivan Gašparovič obavy nemá, keďže je presvedčený, že "odvážnym šťastie praje“. Súdiac podľa vývoja v slovenskej ekonomike a udalostí na svetových finančných trhoch sa zdá, že to šťastie budeme naozaj potrebovať.
Hlasuj za tento článok na -->
Juraj Karpiš,
autor je analytik INESS
(Inštitút ekonomických a spoločenských analýz)