Hon na igelitky? Ako na čarodejnice
V stredoveku stačilo na upálenie ženy obviniť ju z čarodejníctva. Nebolo nutné predložiť žiadne dôkazy, ľuďom jednoducho stačil dobrý pocit z "očistenia" od jej nekalej existencie. Igelitové tašky sú teraz v podobnej pozícii.
Bez poznania vedeckých faktov a predloženia dôkazov boli obvinené zo znečisťovania životného prostredia a usmrtenia státisícov rýb a vtákov. Skutočnosť však nemusí byť taká jednoznačná. Objavili sa už aj teórie, že igelitky sú dokonca ekologickejšie ako papierové tašky.
Vedci a dokonca aj ekológovia napadli globálne hnutia za zákaz igelitových tašiek z prekrúcania vedeckých faktov a zveličovania problému. V súčasnosti prebieha napríklad ostrá diskusia vo Veľkej Británii, ktorej premiér Gordon Brown minulý mesiac vyhlásil, že supermarkety budú za igelitky platiť, lebo sú „najviditeľnejším symbolom environmentálneho znečistenia“.
Vedci, politici a odborníci na morský život však napadli britskú vládu, že podporuje nekvalitnú vedu. Správnou interpretáciou vedeckých výsledkov verejnosti sa v Británii zaoberá organizácia Sense about Science.
„Je to ďalší príklad, ako zo zlej vedy vznikajú zlé rozhodnutia. Vďaka boju proti igelitkám sa ľudia cítia dobre, no v skutočnosti sa ním nič nedosiahne,“ uviedol predseda tejto organizácie lord Dick Taverne.
Hnutie proti igelitkám ožilo v roku 2002, keď austrálska vláda zverejnila štúdiu, podľa ktorej práve ony každý rok zabijú stotisíc morských živočíchov a milión morských vtákov. Odvolávala sa na kanadské zistenia z roku 1987. V nej sa však o igelitkách vôbec nehovorí. Je v nej uvedené, že za smrť zvierat môžu staré rybárske siete a laná. Napriek tomu chyba vo vládnej správe ostala až do roku 2006 neopravená a démonizácia igelitiek pokračovala.
„Je veľmi nepravdepodobné, že by igelitky mohli zabiť tak veľa zvierat,“ uviedol pre denník The Times morský biológ David Santillo z ochranárskej organizácie Greenpeace.
Biológovia sa zhodujú, že oveľa nebezpečnejšie sú iné formy plastického odpadu, ktorý sa plaví oceánmi. Navyše igelitky tvoria len 0,3 percenta odpadu na skládkach.
Príkladom môže byť Írsko, kde po zavedení dane na igelitky vzrástol predaj vreciek do odpadových košov až štvornásobne. Igelitové tašky dokonca pomáhajú spomaliť klimatické zmeny, pretože na rozdiel od papierových spomaľujú rozklad smetí a uvoľňovanie skleníkových plynov do atmosféry. Nehovoriac o tom, že pri výrobe papierovej tašky sa vyprodukuje o pätinu viac skleníkových plynov.
Napriek tomu však najekologickejšou formou nákupu už od čias čarodejníc ostáva látková taška či prútený košík.