Mor dáva prácu anjelom smrti
Mor ošípaných je pre farmárov prekliatím. Tam, kde ho zistia, musia vybiť všetky ošípané. V mene zákona. Neušetria ani prasnice či včera narodené mláďatá. Na farme ošípaných dánskej firmy PIGAGRO v Dolných Semerovciach zabíja štvorica špeciálne vycvičených mužov zvieratá od pondelka. Neprišli dobrovoľne, zmobilizovali ich veterinári, aby vykynožili mor ošípaných.
Pre štvoricu, ktorej velí František Požgay, v civile šéf hospodárskej správy na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe v Bratislave, je to krutá práca. Za deň každý chlap pošle na druhý svet vyše 400 prasiat. Skončia dnes večer, keď klesne k zemi posledné z takmer 7 200 zvierat.
Požgayovi muži nie sú profesionálni mäsiari narýchlo stiahnutí z bitúnkov. Sú to obyčajní šoféri a údržbári, elektrikári. Dobre stavaní chlapi v najlepších rokoch. Na anjelov smrti, popravujúcich zvieratá, sa menia vo chvíli, keď krajinu postihnú nebezpečné infekčné nákazy zvierat. Vtedy vyráža do terénu táto špeciálna mobilná jednotka. Vyzbrojená elektrickými kliešťami a plynovými komorami.
Mor, slintačka, krívačka, choroba šialených kráv. Každá z týchto pliag prináša smrť tisíckam zvierat. Spoločnosť je vždy v šoku, keď médiá oznámia, že v mene ľudských životov treba vybiť celé stáda. Ako to však urobiť tak, aby zvieratá netrpeli?
Požgay, ktorý robí u veterinárov 38. rok, je praktický človek. ,,Kedysi sa zvieratá strieľali, zakaždým to bola kanonáda ako pri Verdune aj s potokmi krvi. Začiatkom deväťdesiatych rokov vytvoril vtedajší šéf veterinárnej správy Jozef Sokol špeciálnu jednotku, ktorá usmrcuje zvieratá nekrvavým spôsobom," spomína Požgay medzitým, ako jeho chlapi robia svoju robotu.
Nie je to nič pre ľudský zrak, nie je to práca pre bežného smrteľníka. Dvanásť hodín s malými prestávkami na oddych a občerstvenie chlapi prikladajú elektrické kliešte za uši zvierat. Po prvej dávke prúdu padá prasa v bezvedomí na zem, druhé zovretie v blízkosti srdca ho posiela do večných lovíšť.
Akokoľvek sa ľudia usilujú byť milosrdní, zvieratá vedia, že pochodujú na smrť. ,,Prasa je inteligentné zviera, vycíti, že mu ide o život," vraví Ján Števko, šéf Regionálnej veterinárnej správy v Leviciach. Už pri bežnom liečení, keď spískne jedno ošetrované prasa, zakvičí celá maštaľ. Nieto teraz, keď sa masovo vybíjajú.
Farma ošípaných je od dediny vzdialená zhruba kilometer. Tragédiu za jej múrmi prežívajú len veterinári, ošetrovatelia, Požgayovi chlapi a šoféri nitrianskej kafilérie N-Adova. Obrovské kamióny prevážajú usmrtené zvieratá v špeciálnych antikorových kontajneroch. Náklad je ukrytý pod bezpečným kovovým vrchnákom. Skôr ako auto opustí farmu, celé ho vydezinfikujú. A potom smer Nitra.
Finále je smutné. Zvieratá skončia v mlynici a premenia sa na mäsovo-kostnú múčku, ktorá sa spáli v cementárni. Na začiatku bol život, práca ľudí na farme, na konci smrť a tiež práca. Nie lacná. Chovateľ musí zaplatiť za každý kilogram zlikvidovaného živočíšneho odpadu – tak úradne označujú telá mŕtvych ošípaných – 8,50 koruny. Len do stredy kafiléria spracovala 300-tisíc kilogramov… Účet, ktorý vystaví kafiléria PIGAGRU, bude mastný.
„Vôbec nás to neteší, nie je to pre nás žiadna výhra,“ hovorí riaditeľ nitrianskej kafilérie Vladimír Filo. Zvieratá nariadil zlikvidovať štát v záujme ochrany zdravia občanov. Tak to stanovuje zákon. Chovateľ preto môže žiadať o náhradu škôd.
Dáni majú povesť najlepších chovateľov na svete. Aj majster tesár sa však občas utne. Mor, ktorý prenikol na dve farmy PIGAGRA, oberie jeho majiteľov o desiatky miliónov korún. A na istý čas aj o dobrú povesť. Na farme v Jesenskom v okrese Rimavská Sobota musia zlikvidovať okolo 14-tisíc zvierat.
„Nemuselo sa to stať, keby chovatelia neboli presúvali prasničky zo Semeroviec do Jesenského,“ konštatuje šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Ján Pliešovský. Aj najlepšie mienený biznis doplatí na snahu maximalizovať výnosy.
