Ropa už lacná nebude
Ropa sa v najbližšom období nevráti pod hranicu sto dolárov za barel a podľa niektorých analytikov je potrebné pripraviť sa na cenu okolo hranice 200 dolárov za barel. Vysoký dopyt a geopolitické napätie sú na to dostatočnou zárukou.
Ropa sa v súčasnosti predáva tesne pod hranicu 120 dolárov za barel a oproti vlaňajšku je dvojnásobne drahšia. Ešte pred tromi rokmi stál barel asi 50 dolárov, pričom vtedy sa ozývali hlasy, že ceny sú príliš vysoké a že budú dramaticky klesať.
Silný cenový rast, aký možno pozorovať pri rope, je charakteristický pre špekulatívne bubliny. To je situácia, že sa cena nejakého aktíva zvyšuje tak rýchlo, až sa odpúta od jeho vnútornej hodnoty a rastie ďalej zotrvačnosťou. V okamihu, keď si investori uvedomia, že cena už s realitou nemá nič spoločné, dochádza k prudkému pádu cien.
Pri rope sú však príčiny rastu zrejme iné. Ponuka a dopyt nie sú v rovnováhe a oveľa pravdepodobnejšie je, že dopyt sa bude naďalej zvyšovať. Takáto istota však chýba v prípade ponuky. Firmy síce pokračujú v prieskume nových nálezísk, zároveň sa však vyčerpávajäú staré ložiská – ropa v nich bola dostupnejšia a ťažba lacnejšia.
„Môžeme si znova prejsť základné faktory, ale v tomto momente si ceny pôjdu, kam budú chcieť,“ poznamenal analytik investičnej banky Natixis Bleichroeder Jeff Spittel.
V piatok napríklad k zvýšeniu cien ropy prispeli informácie o údajnom konflikte v Perzskom zálive. Z lode, ktorú mala prenajatá americká armáda, bolo odpálených niekoľko striel na dva člny, vraj iránske. Teherán však konflikt poprel. Dôvodom an rast cien sú však aj útoky na ropné zariadenia v Nigérii, ktorá je jedným z kľúčových členov ropného kartelu OPEC.
Dopady vysokých cien ropy pociťujú najmä Američania. Cena galónu benzínu (asi 3,8 litra) sa už priblížila k 3,60 USD – na také niečo sa v USA nepamätajú. V iných krajinách ceny ropy také dramatické problémy nespôsobujú, pretože rast cien brzdí pokles doláru, v ktorom sa cena vyjadruje.
Kartel OPEC dodáva na trh asi 40 percent objemu ropy, ktorá sa vo svete spotrebuje. Členovia kartelu tvrdia, že ropy je dostatok a ceny ženú hore špekulanti, pôsobiaci na komoditných trhoch. S týmto názorom súhlasia mnohí pozorovatelia, ktorí upozorňujú, že obchodníci sa nákupom ropy a ďalších komodít zabezpečujú voči inflácii.
S ďalším rastom cien počíta napríklad aj profesor ekonómie z americkej univerzity Texas A&M John Moroney. Ten nedávno dokončil knihu, v ktorej sa venuje produkcii energie a jej spotrebe. Moroney spomína najmä pokles ťažby, nestabilitu vo Venezuele, ktorá je významným producentom i pokles kapacít na Blízkom východe.
„Teóriu bubliny neuznávam,“ povedal Moroney, Ťažba ropy sa znižuje napríklad v Mexiku, ktoré značnú časť vyváža do USA.
Medzi uznávaných prognostikov cien ropy patrí investičná banka Goldman Sachs. Jej analytik Arjun Murti už v roku 2005 predpovedal, že trh sa dostal do fázy, ktorý sa označuje ako superspike a upozornil, že cena smeruje nad 100 dolárov za barel. Teraz banka upravila predpoveď priemernej ceny ropy do roku 2010 z 80 na 110 dolárov za barel.
Proti teórii špekulatívnej bubliny stojí aj fakt, že dopyt po energiách by sa mal do 20 rokov zvýšiť o viac než 50 percent. To bude znamenať obrovský tlak na ťažiarov, aby zvýšili úsilie pri hľadaní nových polí a predovšetkým, aby zabezpečili viac peňazí. Nové ložiská sú najmä v ťažko prístupných oblastiach na dne oceánov.