Máte malú výplatu? Privyrobte si inde
Mali ste niekedy záujem o vedľajší príjem, aby ste mohli zaplatiť účty, splátky za auto, alebo hypotéku? Ak váš šéf o zvýšení platu nechce ani počuť, možno nebudete mať na výber a budete si musieť niečo privyrobiť. Aké máte možnosti?
Riešenia sa ponúkajú v podstate tri. Môžete začať popri zamestnaní podnikať, čo je však náročné na čas aj peniaze, alebo si nájsť ďalšie zamestnanie na hlavný pracovný pomer alebo na kratší pracovný čas. Najčastejšie však zamestnanci využívajú možnosť príležitostnej či pravidelnej brigády na dohodu. Čo o možnostiach privyrábania si hovorí Zákonník práce?
Čo hovorí zákon
Súčasná právna úprava nevylučuje a ani nezakazuje mať uzavretých viac pracovných pomerov, respektíve vám umožňuje byť zamestnancom, a zároveň podnikateľom – živnostníkom.
Ak chcete mať ako zamestnanec viac pracovných pomerov, môžete ich mať aj u toho istého zamestnávateľa. Zákon však určuje isté výnimky.
"Podľa § 50 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ môže uzatvoriť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom, lenže na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Práva a povinnosti z takýchto viacerých pracovných pomerov sa potom posudzujú samostatne za každý pracovný pomer,“ spresňuje účtovníčka Jaroslava Lukačovičová.
V praxi to znamená, že aj ten istý zamestnávateľ môže s vami uzatvoriť napríklad pracovný pomer na vedenie účtovníctva a zároveň uzatvoriť pracovný pomer na prácu asistentky, na každý pracovný pomer však musíte dostať samostatnú pracovnú zmluvu a samostatný platobný dekrét.
Keď máte záujem zamestnať sa okrem vášho terajšieho zamestnávateľa aj v ďalšej firme, zákon vám to nezakazuje. Druhý pracovný pomer by však mal byť dohodnutý tak, aby vás neobmedzoval v plnení si vašich pracovných povinností vyplývajúcich pre vás z prvého pracovného pomeru.
Ak by ste napríklad takto nestihli vykonávať prácu pre jedného zo zamestnávateľov (neprišli by ste do práce) z dôvodu, že by ste mali rovnaký pracovný čas, porušili by ste tým pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ by s vami mohol rozviazať pracovný pomer, a ak by mu takýmto porušením vznikla škoda, mohol by od vás žiadať jej náhradu.
Existencia viacerých pracovných pomerov má však vplyv na platenie povinného sociálneho, dôchodkového, zdravotného a nemocenského poistenia, a preto je dôležité, aby ste v prípade uzavretia ďalšieho pracovného pomeru upozornili vašich zamestnávateľov, že máte uzavretú aj inú platnú pracovnú zmluvu.
Takisto v prípade, že by ste si vybavili živnostenský list a začali podnikať popri zamestnaní, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť daňovým a sociálnym predpisom. Ako zamestnanec môžete pracovať pre viacerých zamestnávateľov na základe uzatvorených rôznych druhov pracovnoprávnych vzťahov, a to pracovného pomeru a dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer.
"Každý z týchto pracovných vzťahov má svoje výhody a nevýhody a záleží na konkrétnej situácii zamestnanca a zamestnávateľa, pre aké riešenie sa rozhodnú. Môže byť pre vás napríklad ťažké dodržať svoje povinnosti pri uzatvorení dvoch pracovných pomerov, pri ktorých budete mať presne určenú pracovnú dobu a v prípade nariadenia nadčasových hodín zamestnávateľom v prvom pracovnom pomere budete mať problém sa načas dostaviť na výkon práce, ktorú ste si dohodli v druhom pracovnom pomere,“ hovorí Peter Rak, advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii Palša a partneri v Prešove.
Dohoda je jednoduchšia
Ako ďalej advokátsky koncipient tvrdí, situácia, keď by ste mali ako zamestnanec uzatvorený jeden pracovný pomer a jednu dohodu o práci vykonávanej mimo pracovný pomer (napríklad dohodu o vykonaní práce), by mohla byť pre vás relatívne výhodnejšia.
"Dohodou o vykonaní práce by ste sa nezaviazali na pravidelné dochádzanie do práce, ale na vykonanie určitého rozsahu práce zvyčajne do určitého času. V tomto prípade by ste neboli natoľko obmedzený ako pri dvoch pracovných pomeroch. Pri uzatváraní viacerých pracovných vzťahov ide vždy o rozhodnutie zamestnávateľa a zamestnanca, ktorým takýto vzťah vyhovuje. V praxi však môže nastať napríklad situácia, keď po určitom čase nebudete stíhať vykonávať viacero prác naraz,“ spresňuje na záver Peter Rak.
Preddavky a dane: Aké možnosti zamestnať sa
majú študenti, dôchodcovia alebo nezamestnaní?
Študenti
Môžu sa zamestnať na základe pracovnej zmluvy na pracovný pomer alebo na základe dohody o brigádnickej činnosti študentov. V obidvoch prípadoch majú možnosť podpísať u zamestnávateľa vyhlásenie a uplatniť si nárok na nezdaniteľnú sumu základu dane. Pre rok 2008 vo výške 8208 Sk mesačne. Preddavky na daň im bude zamestnávateľ strhávať iba v prípade, že základ dane prekročí výšku nezdaniteľnej sumy. Ak vyhlásenie nepodpíšu, majú nárok v ročnom zúčtovaní dane alebo pri podaní daňového priznania túto nezdaniteľnú sumu uplatniť a zrazené preddavky na daň im budú v celej výške alebo vo výške rozdielu vyplývajúceho zo zúčtovania, vrátené.
Dôchodcovia
Majú nárok pracovať na pracovný pomer alebo prostredníctvom dohody o vykonaní práce, alebo dohody o pracovnej činnosti. Dôchodcovia však nemajú nárok na nezdaniteľnú sumu základu dane. Existuje však možnosť, ako môžu zarobiť a nemusia platiť daň z príjmov, a to, ak boli celý rok poberateľom dôchodku, limit podľa § 11 ods. 9 zákona je suma vo výške polovice z 12–násobku mesačnej minimálnej mzdy, do výšky ktorého nemusia svoje príjmy zdaňovať. Minimálna mzda je v súčasnosti 8 100 Sk. Ak sa stali poberateľmi starobného dôchodku počas roka, nárok na nezdaniteľnú sumu základu dane v ten rok majú.
Ženy na materskej dovolenke
Zamestnankyňa nestráca nárok na materské v čase, keď má uzatvorenú so zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej poberá odmenu. Pokiaľ prejde na poberanie rodičovského príspevku a doručí na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny čestné prehlásenie, že v čase, keď bude v práci, bude o dieťa riadne postarané, nebude však umiestnené do štátneho zariadenia, nestráca nárok ani na rodičovský príspevok. Zamestnankyňa ani zamestnávateľ neplatia žiadne poistné s výnimkou úrazového poistenia, ktoré zamestnávateľ platí z celej odmeny.
Nezamestnaní
Pre evidenciu na úrade práce môže mesačne odrobiť maximálne 64 hodín. V praxi to znamená, že môže napr. 4 mesiace po 64 hodín robiť u jedného zamestnávateľa, ďalšie 4 mesiace po 64 hodín u druhého. Alebo môže mať naraz dohody u 3 zamestnávateľov celý rok, u každého napr. 20 hodín mesačne. Mesačná hrubá mzda, aby nestratil nárok na štátnu sociálnu dávku, musí byť maximálne 3 200 Sk.
Zdroj: Ing. Ján Solík, Katedra účtovníctva, audítorstva Ekonomická univerzita v Bratislave, Jaroslava Lukačovičová, účtovníčka