Šéf NBS varoval pred rýchlym rastom platov
Pokračovanie vysokého rastu platov nad možnosti ekonomiky si môže v budúcnosti vyžiadať zásah, varoval v stredu guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko. Reagoval tak na vysoký rast miezd v prvom štvrťroku.
Po očakávanom vstupe do eurozóny od januára budúceho roka však centrálna banka nebude môcť zakročiť úpravou menovej politiky, ale bude potrebné, aby zasiahla vláda.
Priemerná hrubá mzda v prvom kvartáli stúpla nominálne o 10,4 percenta na 20.443 korún, po započítaní inflácie sa zvýšila o viac ako šesť percent. Jej rast predbehol produktivitu práce.
„Ak by sa ukázalo, že to je dlhodobejší trend, tak treba urobiť opatrenia, aby tento trend neurobil nerovnováhy v ekonomike,“ povedal Šramko.
O zvýšenie platov sa v úvode roka postarala najmä štátna správa. Minister financií Ján Počiatek však zatiaľ v razantnom raste miezd problém nevidí. „V priebehu roku sa to jasne rozptýli, čiže to budeme musieť analyzovať postupne. Ale my v tom zatiaľ žiadny zásadný problém nevidíme,“ povedal minister.
Na výrazné zvyšovanie platov, ktoré môže negatívne pôsobiť napríklad na infláciu, bude musieť v budúcnosti reagovať najmä vláda. Prechod z koruny na euro totiž zbaví NBS možnosti ovplyvňovať ekonomiku menovými intervenciami alebo zmenou úrokových sadzieb. „Samozrejme, aj tak tie podstatné možné kroky sú len v oblasti verejných financií. To je oblasť, ktorá dlhodobo dokáže tieto trendy výraznejšie ovplyvňovať ako menová politika,“ uviedol Šramko.
Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej sú údaje o zvyšovaní miezd signálom pre opatrnosť centrálnej banky a pre rozpočtovú disciplínu. Pripomenula však, že rast reálnych miezd za posledné dva roky výrazne zaostával za rastom produktivity, takže môže ísť o dobiehanie predchádzajúceho obdobia.
Razantný rast platov umožnil aj výkon ekonomiky. Hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku stúpol o 8,7 percenta a podľa Šramka bol v súlade s očakávaniami NBS. Štruktúra údajov ukázala, že v domácom dopyte začína dominovať spotreba domácností, dodal.
Na významný príspevok konečnej spotreby domácností v prvom štvrťroku tohto roka upozornili už aj analytici. Podľa nich tento vývoj totiž naznačuje možný odklon od zdravej štruktúry ekonomického rastu, ktorý Slovensko vykazovalo v predchádzajúcich štvrťrokoch.
„Spotreba je v porovnaní s predchádzajúcim vývojom menej zdravá, predovšetkým keď vezmeme do úvahy vysoký rast spotreby domácností a slabší rast investícií,“ konštatoval analytik Citibank Europe pre Českú republiku a Slovensko Jaromír Šindel.