Diaľnice zatiaľ nepošliapu práva ďalších
Diaľničné buldozéry nebudú môcť vstupovať do záhrad bez dohody s vlastníkmi v ďalších šiestich regiónoch Slovenska, aj keď to vládni poslanci chceli presadiť.
Majiteľom polí a lúk v blízkosti budúcich diaľnic na Kysuciach, Spiši či Hornej Nitre hrozilo, že ich štát pritlačí k múru. Poslanci totiž rozšírili zoznam diaľnic, kde sa môže stavať na hrane ústavných práv ľudí a postupovať „mimoriadne a zrýchlene“, o ďalšie úseky v dĺžke 290 kilometrov. Prezident však zákon vrátil. Včera po politických treniciach nakoniec k rozšíreniu zoznamu zatiaľ nepríde.
Proti rozšíreniu protestovali občianske združenia. Zákon totiž umožňuje, aby buldozéry firiem stavali na pozemkoch ľudí aj bez dohody a vykúpení pôdy či pred vyvlastnením. Navyše „opatrenia“ skrátili lehoty, ktoré môže človek nesúhlasiaci s diaľnicou vo svojej záhrade využiť.
Spôsob, ako presadila súčasná vláda rozšírenie, nie je zvyčajný, aj keď zákon to umožňuje. Rozšírenie tohto kontroverzného zákona o stavaní diaľnic prešlo nenápadne za pár minút pri schvaľovaní úplne iného zákona Roberta Kaliňáka – o bezpečnosti premávky. Väčšina poslancov si ani nevšimla, že pri desiatkach pozmenení, napríklad čo sa týka svietenia na cestách či výšky pokút, poslanec Peter Pelegrini (Smer) navrhol zrazu odbočenie do iného zákona o stavaní diaľnic. Namiesto doterajších 150 kilometrov sa mimoriadne opatrenia ukracujúce práva majiteľov pôdy mali vzťahovať až na približne 440 kilometrov diaľnic.
„Nesúhlasím s ohlasmi, že je to netradičné alebo nekorektné, robiť takúto zmenu cez iný zákon. Ide predsa o čas a chýbajúce diaľnice trápia všetkých,“ uviedol pre Pravdu Pelegrini. Súčasne však pripustil, že o rozšírenie sa Smer pokúsi znova.
Pelegrini rozšírenie zákona, ktorý je na hrane s ústavnými právami, navrhol preto, „aby sa dali rýchlejšie pripraviť na stavanie ďalšie a ďalšie diaľnice po Slovensku, kde sa dejú stovky dopravných nehôd a vznikajú škody aj zranenia. Žiaľ, nakoniec zákon neprešiel“. Zákon pôvodne v júli poslanci schválili, prezident ho však poslancom vrátil. Medzi pripomienkami bolo aj vypustenie zásahu do zákona o jednorazových opatreniach. Poslanci však nakoniec včera veto prezidenta neprelomili a celý zákon o cestách aj so všetkými ostatnými vedľajšími zásahmi sa im znova nepodarilo schváliť.
Pozemky v šiestich regiónoch sa tak do „mimoriadneho režimu opatrení“ zatiaľ nedostanú. Diaľnice, akými sú D3 zo Žiliny cez Kysuce do Čiech či diaľnica za Jánovcami na ceste do Prešova, rýchlostnú cestu z Trenčína do Prievidze či 50-kilometrový obchvat Bratislavy bude musieť štát stavať po starom. Platí to aj pre úplne novú prioritu vlády – rýchlostnú cestu z Nitry do Topoľčian, ktorú sľúbil premiér Robert Fico svojim rodákom v Topoľčanoch. Zrýchlené opatrenia nepomôžu ani Banskobystričanovi ministrovi dopravy Ľubomírovi Vážnemu rýchlejšie pripraviť novú rýchlostnú cestu z Banskej Bystrice do Ružomberka.
Vláda Roberta Fica presadila zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach vlani. Minister Vážny vtedy tvrdil, ,,že zákon sa bude používať len na tých úsekoch, ktoré sa budú stavať cez verejno-súkromné partnerstvá, teda cez PPP projekty". Išlo o 157 kilometrov na dvoch trasách z hlavného mesta – do Zvolena a do Košíc. Pri jeho presadzovaní totiž premiér a minister Vážny zdôvodňovali takýto postup na hrane s ústavou preto, že ide len o mimoriadne opatrenia potrebné na to, aby sa mohli dokončiť najdôležitejšie diaľničné ťahy.