Štátne nákupy budú predražené ešte rok
Pravicové strany rýchlo a úplne nezamedzia predraženým nákupom tak, ako to sľubovali pred voľbami.
Korupcii chcú zabrániť elektronickými nákupmi, pri ktorých nie je možné manipulovať s ponukami. Elektronicky sa však na budúci rok majú kupovať len nákladnejšie tovary a služby. Pri kúpe lacnejších tovarov sa môže ďalej šafáriť, keďže elektronicky sa budú kupovať až od roku 2012.
Počíta s tým novela zákona o verejnom obstarávaní z dielne skupiny koaličných poslancov. Z novely vyplýva, že napríklad pri stavebných úpravách či nákupe kancelárskych potrieb do sumy 473–tisíc eur nebude musieť úrad či obec ešte rok vyhlásiť elektronickú aukciu.
Práve s menšími nákupmi, napríklad nábytku či stavebných prác, boli v minulosti spájané kauzy a plytvanie verejnými peniazmi. Takýmto kauzám sa nevyhla zatiaľ nijaká z predchádzajúcich vlád.
Obce nie sú pripravené Predkladatelia zákona sa bránia, že povinné elektronické obstarávanie pri menších nákupoch odložili, lebo napríklad obce na to nie sú technicky pripravené. „Ak by sa hneď zaviedla povinnosť elektronických aukcií aj na podprahové zákazky, mohol by zvýšený dopyt po softvéri vyvolať jeho predraženie. Ak počkáme, môžu vytvoriť dohody medzi obstarávateľmi a dodávateľmi softvéru,“ povedal Kamil Krnáč (SaS), jeden z predkladateľov novely. Nakupovať lacnejší tovar elektronicky tak zatiaľ okrem menších obcí nebudú musieť ani veľké mestá či úrady, pre ktoré by nemusel byť finančný problém získať softvér.
Súčasná vláda pritom krátko po nástupe sľubovala, že o niekoľko mesiacov začne rýchlo takmer všetko obstarávať elektronicky. „Elektronické aukcie pri verejnom obstarávaní sa budú zavádzať postupne. Pri nadlimitných zákazkách sa bude elektronicky obstarávať takmer hneď, od roku 2012 aj pri podlimitných a postupne pri podprahových zákazkách,“ hovorí teraz Krnáč (SaS).
Odložia sa problémové podlimitné zákazky Autorom poslaneckej novely zákona sú okrem Krnáča aj Miroslav Beblavý (SDKÚ), Anton Marcinčin (KDH), Edita Pfundtner (Most), Ondrej Dostál (OKS) a Igor Matovič (Obyčajní ľudia). Novela má platiť od marca budúceho roka. Poslanci odloženie elektronického obstarávania pre podlimitné zákazky obhajujú.
Zastáva sa ich aj Ivan Kuhn, analytik Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika. „Stopercentne nepriestrelný systém asi nikdy nebude, ale v tomto prípade ide o rozumný kompromis. K únikom peňazí môže dochádzať, ale v súčasnosti by rýchle zavedenie elektronických aukcií znamenalo pre samosprávy neprimeranú záťaž,“ myslí si Kuhn. Ten je členom strany OKS, ktorej zástupcovia sa dostali do parlamentu na kandidátke strany Most.
V minulosti však práve pri podlimitných zákazkách dochádzalo k výraznému plytvaniu peňazí. Napríklad pri predraženej oprave fasády budovy rezortu hospodárstva za ministrovania Ľubomíra Jahnátka (Smer). Zákazka bola pôvodne podlimitná a nemusela sa tak vyhlásiť verejná súťaž. Následné dodatky ju však predražili na nadlimitnú. Opravy pritom vykonávala za trojnásobne predraženú sumu firma prepojená na ľudí z Jahnátkovho bydliska.
Zmeny vraj zákon zjemňujú Návrh novely zákona, ktorý je momentálne v parlamente, ale nie je prvý. Podobnú novelu predložil v septembri aj Úrad pre verejné obstarávanie. Koalícia ju však odmietla s odôvodnením, že by štát vyšla príliš draho. Úrad totiž predpokladal, že nákup softvéru potrebného na elektronické obstarávanie by vyšiel úrady či samosprávy na 36 miliónov eur.
Práve pre odloženie elektronického obstarávania pri menších nákupoch by sa náklady mohli podľa Krnáča takmer úplne odstrániť. Úrad pre verejné obstarávanie s tým však nesúhlasí. „Vidím to ako zavádzanie, keď v poslaneckom návrhu v dokladovej časti je uvedené, že novela nebude mať žiadny dosah na verejné financie,“ povedal predseda úradu Roman Šipoš (nominant Smeru). Určité náklady aj pre nákup softvéru pri zavádzaní povinných elektronických aukcií podľa neho vždy budú.
Filozofi a poslaneckého návrhu je podľa Šipoša podobná ako zamietnutá novela úradu. Niektoré časti poslaneckej novely pritom podľa neho súčasný zákon dokonca zjemňujú, ako napríklad možnosť navýšiť zmluvné ceny zákaziek o 15 percent.
Verejná správa na kúpu tovarov a služieb ročne minie asi päť miliárd eur, z ktorých je podľa Krnáča možné ušetriť najmenej 400 miliónov.