Juncker: Hráme sa s ohňom
Šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker upozornil, že pri zapájaní súkromných veriteľov do riešenia gréckych dlhov treba byť opatrný, inak hrozí rozšírenie krízy na 5 ďalších krajín.
Na zapojení súkromných investorov do novej finančnej pomoci Grécku sa už zhodujú všetky zúčastnené strany, o podrobnostiach sa však stále rokuje. Povedal to v sobotňajšom vydaní denníka Börsen Zeitung nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Ich príspevok k pomoci síce bude dobrovoľný, musí ale byť podstatný, uviedol Schäuble a po ňom aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
„Potrebujeme dobrovoľnú účasť súkromných veriteľov, ktorá bude v prvom rade podstatná, za druhé vyčísliteľná a za tretie spoľahlivá,“ povedal Schäuble. Merkelová na schôdzke s predstaviteľmi svojej strany CDU v Berlíne uviedla, že v otázke zapojenia súkromného sektora súhlasí so Schäubleom, a zdôraznila, že ich príspevok musí mať podstatnú veľkosť.
Juncker: Kríza hrozí aj Belgicku a Taliansku
Šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker upozornil, že ak sa pri zapájaní súkromných veriteľov nebude postupovať opatrne, mohla by sa grécka dlhová kríza rozšíriť na minimálne päť ďalších krajín eura. Okrem Írska a Portugalska, ktoré už kvôli neúnosne vysokým trhovým nákladom svojich štátnych dlhopisov majú tiež dohodnutú medzinárodnú finančnú pomoc, by mohla zasiahnuť aj Belgicku, Taliansku a Španielsko.
„Hráme sa s ohňom,“ povedal Juncker nemeckému denníku Süddeutsche Zeitung. Nútenie súkromných investorov k „dobrovoľnému“ podielu na stratách z gréckej krízy by mohli ratingové agentúry označiť za vyhlásenie „platobnej neschopnosti“, dodal. To by podľa Junckera mali extrémne negatívne dôsledky na eurozónu ako celok.
Nemci a Francúzi sa dohodli
Merkelová sa v piatok s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym dohodla na dobrovoľnom princípe účasti súkromných veriteľov do pomoci Grécku. Vyriešil sa tým spor medzi Nemeckom, ktoré žiadalo, aby veritelia niesli podobne ako verejnosť náklady gréckej dlhovej krízy, a Francúzskom, ktorá rovnako ako Európska centrálna banka takýto krok odmietala a pripúšťala maximálne úplne „dobrovoľnú“ formu účasti.
Inšpiráciu dáva viedenská iniciatíva
O novej pomoci Grécku bude v nedeľu a pondelok konať takzvaná euroskupina zahŕňajúce ministrami financií krajín eurozóny. Bude to tiež hlavná téma summitu EÚ plánovaného na budúci týždeň.
Základom pre zapojenie veriteľov má byť podľa piatkovej dohody takzvaná viedenská iniciatíva z roku 2009, v ktorej sa medzinárodné banky dohodli na finančnej podpore krízou ohrozených krajín strednej a východnej Európy. Zaviazali sa, že v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Lotyšsku nechajú otvorené úverové linky pre svoje dcérske banky, čo pomohlo ochrániť miestne bankové systémy.
Grécko bude potrebovať ďalšiu pomoc
Grécko sa vlani v máji stalo prvou krajinou eurozóny, ktorá požiadala o medzinárodnú finančnú pomoc, aby sa vyhla platobnej neschopnosti. Atény si od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu vtedy zabezpečili trojročný úver v objeme 110 miliárd eur. Krajina ale nezvláda plniť podmienky, ku ktorým sa pred prijatím úveru zaviazala, a nie je schopná vrátiť sa na budúci rok pre nové peniaze na trhy, ako minuloročný plán predpokladal. To znamená, že bude potrebovať ďalšiu trojročnú pomoc vo výške až 120 miliárd eur, z ktorej by na súkromný sektor malo pripadnúť okolo 30 miliárd eur.
Grécko tým dostane ďalší čas, trhy sa však obávajú, že sa tým len odkladá bankrot, pretože krajina nebude schopná svoje obrie dlhy obsluhovať. Grécky štátny dlh je 340 miliárd eur, čo je okolo 150 percent hrubého domáceho produktu.
Súvisiace články
Ekonomika | pred 15 rokmi | 14
Grécku má pomôcť dobrovoľná účasť súkromných investorov
Ekonomika
|
pred 15 rokmi
