Štát mierne posunul termín predaja teplární
Šesť najväčších teplárenských spoločností predá štát neskôr, ako sa pôvodne predpokladalo.
Ako uviedla na stretnutí s novinármi organizovanom Inštitútom pre energetickú bezpečnosť predsedníčka Fondu národného majetku SR Anna Bubeníková, celý privatizačný proces sa posúva o zhruba tri mesiace.
Termín predaja teplární sa posúva pre zmeny rozhodnutia vlády. Tá totiž po tom, ako schválila začiatkom februára tohto roka predaj 100-percentného podielu teplární, následne v apríli zmenila svoje stanovisko. Na podnet miestnych samospráv vláda sľúbila, že predá strategickému investorovi len 95-percentný podiel a zvyšok bezodplatne prevedie na dané mestá a obce.
Podľa teplárov je odkladanie privatizácie nebezpečné
„Tým, že sa zmenili odporúčania vlády, tak sa v podstate posúva celý harmonogram,“ uviedla Bubeníková. Fond pôvodne počítal, že strategickí investori budú predkladať svoje ponuky v marci budúceho roka. Fond národného majetku už vo vestníku zverejnil predbežne oznámenie na výber privatizačného poradcu. „Do desiatich dní by mal definitívne štartovať samotný tender na výber privatizačného poradcu. Ak všetko dobre pôjde, niekedy v októbri by sme mohli podpísať zmluvu s poradcom na predaj teplárenských spoločností,“ dodala Bubeníková. Podľa pôvodného harmonogramu mal byť poradca vybraný v júli.
Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT), ktorému sa predaj teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach pozdáva, upozorňuje na vznik možných problémov pri odkladaní privatizácie týchto podnikov. „Odkladanie privatizácie je veľmi nebezpečné, pretože je potrebné urýchlene realizovať v predávaných teplárňach potrebné investície. Takže keď sme sa rozhodli predávať, tak čo najrýchlejšie,“ povedal šéf SZVT Miroslav Obšivaný.
Fond neteší prevod akcií na samosprávy
Fond nie je nadšený zmenou rozhodnutia vlády bezodplatne previesť minoritný podiel na samosprávy. Rozhodnutie vlády však akceptuje a teší ho aspoň fakt, že prevádzaný podiel na mestá a obce nie je vyšší. „Ťažko by sme sa vedeli stotožniť s prevodom väčšieho podielu na mestá a obce,“ konštatovala Bubeníková. Fond upozorňuje, že pri bezodplatnom prevode akcií na samosprávy bude výnos z predaja teplární nižší. Pri predaji 100-percentného podielu si podľa predbežných analýz mohol štát prilepšiť o 160 až do 200 mil. eur.
Teplári vítajú, že samosprávy dostanú nejaké akcie, čím budú môcť kontrolovať kroky strategického investora v podniku. „Vnímam to ako kontrolnú funkciu. Mesto získava možnosť prístup k informáciám, čo sa v tej teplárni deje. Vnímam to teda pozitívne. Mestá a investori budú odsúdení na spoluprácu,“ povedal Obšivaný.
„Ak mestá deklarujú, že chcú iba kontrolovať napríklad cenové návrhy teplárenskej spoločnosti, tak jedno miesto v dozornej rade pre samosprávu absolútne postačuje,“ uzavrela diskusiu o výške bezodplatne prevádzaného podielu teplárne na mestá a obce Bubeníková.
**V Košiciach a v Trnave chcú účinnejšiu kontrolu **
Päťpercentný podiel v teplárňach sa však niektorým samosprávam máli. Mestské zastupiteľstvá v Trnave a Košiciach prijali uznesenia, v ktorých vládu žiadajú prehodnotiť tento zámer tak, aby samosprávy mali možnosť účinne kontrolovať a ovplyvňovať činnosť teplární.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov. Nasledujúca vláda Roberta Fica však predaj energetických spoločností zastavila.