Kolektory prišli priskoro
Odhalené podvodné solárne elektrárne, ktoré sa chcú dostať k dotáciám, aj keď neboli načas dokončené, sú len špičkou ľadovca problémov pri výrobe elektriny zo slnka.
Európska únia počítala s tým, že slnečné kolektory zaťažia ceny elektriny až dovtedy, kým sa nezačnú vyrábať lacnejšie masovo.
Regulačný úrad informoval, že najmenej 30 z 800 solárnych parkov vzniklo narýchlo a v rozpore s predpismi. Pri kolektoroch však bolo podľa odborníkov základnou chybou, že Slovensko sa rozhodlo pre perspektívne ekologický zdroj energie príliš skoro. Panely boli drahé, čo sa prejavilo aj na vysokých výkupných cenách a dotáciách. Solárny boom v rokoch 2010 a 2011 už zaťažil ceny elektriny pre rodiny spolu asi o päť percent.
„Cena panelov rýchlo klesá. Nikto nečakal, že ceny kolektorov určených na premenu slnečného žiarenia na elektrinu budú padať takým tempom, ako je to v súčasnosti,“ hovorí odborník na energetiku Jozef Urmín. Iní odborníci však upozorňujú, že podľa skúseností z okolitých krajín sa to sčasti čakať dalo. „Už teraz sa odhaduje, že približne o päť rokov budú slnečné panely také lacné, že ich nebude nutné dotovať vôbec,“ myslí si poradca ministra hospodárstva Martin Chren (SaS).
Zástupca združenia fotovoltikov Martin Toman však upozorňuje, že všetky vlády v EÚ po podpísaní záväzku na zmenšenie závislosti od dovozu energie rozvíjali nejakým spôsobom výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. „Napríklad v Poľsku sa rozhodli podporovať elektrinu z vetra, Španieli sa rozhodli pre slnečnú elektrinu,“ zdôvodňuje Toman. Priznáva, že sa stali aj chyby. „Výkupná cena elektriny bola stanovená pre všetkých rovnako. Oveľa lepšie by bolo, keby nárok na najväčšiu podporu získali majitelia najmenších elektrární a veľké zdroje na poliach mali elektrinu predávať najlacnejšie,“ dodáva s tým, že podobne je to v Nemecku či v Taliansku.
Únia počítala s tým, že kolektory zaťažia ceny elektriny až dovtedy, kým sa nezačnú vyrábať lacnejšie masovo. Stalo by sa to však aj bez Slovenska, ktoré by pri vyčkávaní malo stále dosť času na splnenie záväzkov voči EÚ. „Sme príliš malá krajina, aby sme ovplyvnili ceny panelov. Napríklad v Česku sú slnečné elektrárne s asi trojnásobným výkonom, v Španielsku a Nemeckú sú solárne parky s výkonom stoviek megawattov,“ podotýka Chren. Všetky slovenské slnečné elektrárne majú výkon asi štyristo megawattov.
Ďalší energetický odborník spochybňuje aj ekologickú stránku slnečných elektrární. „Na výrobu panelov sa minie viac energie, ako zdroj počas svojej životnosti vyprodukuje,“ vraví Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť. Pri zlepšení technológií sa však v budúcnosti ekologická stránka môže výrazne zlepšiť.
Pozitívom kolektorov je mierne zníženie závislosti Slovenska od energií z Ruska. „Slnečné elektrárne môžu navyše stáť aj na miestach, kde pre znečistenie či z iných dôvodov nemôže byť ani agrovýroba, ani priemysel. Rozvoj slnečných elektrární na Slovensku tiež dal prácu dvom až trom tisícom ľudí,“ pripomína Toman. „Ľudia získali zamestnanie nielen ako strážnici solárnych parkov, ale aj vo výrobe káblov, rôznych montážnych pomôcok či priamo pri montážach elektrární,“ uzatvára fotovoltik.
Súvisiace články