Eurozóna hľadá cestu
Dva mesiace po kľúčovom summite eurozóny ešte nestihli všetky krajiny schváliť rozšírenie eurovalu a už sa diskutuje o jeho ďalšom posilnení.
Ilustračné foto
Rovnako ako pri iných často spomínaných riešeniach dlhovej krízy – vydávaní spoločných európskych dlhopisov, fiškálnej únii, vylúčení niektorých krajín, odpísaní polovice gréckeho dlhu či navýšení kapitálu bánk – sa európski politici nezhodujú.
„Ide o niečo vyššiu sumu, ako je v súčasnosti, ale nemusí isť o bilión eur,“ vyjadril sa k ďalšiemu posilneniu eurovalu Ewald Nowotny z vedenia Európskej centrálnej banky. Takéto tvrdenia však odmietli nemecký minister financií Wolfgang Schäuble aj španielska ministerka hospodárstva Elena Salgadová.
Na trhoch sa špekuluje o sume dva bilióny eur. Úspešné navýšenie eurovalu na 440 miliárd totiž pokryje prípadné zlyhanie Španielska pri splácaní dlhov, ale pre Taliansko nestačí. Euroval sa doteraz zaviazal pomôcť Grécku, Írsku a Portugalsku spolu sumou 142 miliárd eur. Zostalo by teda 298 miliárd. Záchranu Španielska odhadujú ekonómovia na 290 miliárd eur. Pomoc Taliansku by sa vyšplhala až na 490 miliárd.
Pre upokojenie trhov a obnovenie dôvery v eurozónu však nestačí nazhromaždiť miliardy či bilióny v záchrannom fonde. Ďalšou možnosťou by podľa bruselského Centra pre európske štúdie bolo premeniť euroval na banku. Banky požičiavajú väčšinou desaťnásobok kapitálu, takže euroval by podľa expertov mohol disponovať po navýšení až štyrmi biliónmi eur. Lenže od Európskej centrálnej banky by dostal úver podľa toho, čím by ručil. Ak by priamo nakúpil španielske dlhopisy, mohol by požičať sumu zníženú o rizikovú prirážku. Tým by sa znížila suma, ktorú by skutočne mohol požičiavať.
Samotná Európska centrálna banka má spolu s centrálnymi bankami eurozóny kapitál 82 miliárd eur a už požičala 535 miliárd bankám a za ďalších 150 miliárd nakúpila dlhopisy od problémových krajín. Najmä Nemecko preto túto myšlienku odmieta.
Euroval by tiež mohol poisťovať riziko investorov pri nákupe talianskych či španielskych dlhopisov. „Umožnilo by to znižovať náklady na požičiavanie pre Taliansko a Španielsko na najbližšie tri aj viac rokov,“ myslí si Sony Kapoor, finančný expert z think tanku Re–Define. Znížiť úroky pre obe krajiny je podľa neho nevyhnutné pred spustením reštrukturalizácie gréckeho dlhu.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Na júlovom summite sa lídri eurozóny dohodli na znížení nominálnej hodnoty gréckych dlhopisov o 21 %. Podľa popredných ekonómov to nestačí a vyzvali veriteľov, aby sa vzdali až polovice hodnoty gréckeho dlhu, ktorý držia. „Grécku by to umožnilo znížiť dlh vlastnými silami na udržateľnú úroveň,“ uviedli vo výzve. Nemecká kancelárka Merkelová odpustenie časti dlhu odmietla a šéfka rakúskych financií Maria Fekterová to označila za úplne poslednú možnosť.
Merkelová namiesto toho požaduje, aby mala Európska únia právomoc zasahovať do rozpočtov krajín, ktoré porušujú pravidlá. „Malo by byť právo takéto rozpočty vyhlásiť za absolútne neplatné, inak sa z tejto situácie nedostaneme,“ povedala kancelárka.
Ekonómovia tiež upozornili na možnosť skoršieho nahradenia súčasného eurovalu trvalým stabilizačným mechanizmom, ktorý má začať fungovať až od júla 2013. Lenže aj táto možnosť si vyžaduje od lídrov schopnosť presvedčiť poslancov národných parlamentov. A trhy čoraz častejšie vyjadrujú pochybnosti o tom, či politici vôbec vedia, čo chcú robiť.
Súvisiace články
Ekonomika | pred 14 rokmi
