Márny boj s krízou
Kľúčovým slovom roku 2011 je dlhová kríza eurozóny. Kým v predchádzajúcom roku sa jej obeťami stali Grécko a Írsko, v uplynulých mesiacoch sa preliala do celej Európy a stala sa najväčšou hrozbou pre svetovú ekonomiku.
Lídri eurozóny prichádzali počas roka so stále novými riešeniami. Kým ich však v Bruseli stihli schváliť, ukázali sa ako nedostatočné. Finančné trhy boli preto po celý rok nervózne a citlivo reagovali na každú správu. Najväčší pád akcií od prepuknutia finančnej krízy v roku 2008 sa začal 4. augusta, keď americké trhy prežili čierny štvrtok nasledovaný znížením ratingu USA. Ani americkí politici sa totiž dlho nevedeli dohodnúť o navýšení dlhového stropu. Panika sa následne preliala aj do Európy a Ázie.
Prvý pokus: euroval
Vlády sa snažili upratať verejné financie a čelili masívnej nespokojnosti občanov. Tvrdé úsporné opatrenia spolu s problémami bánk a neistotou nasmerovali eurozónu na konci roka k recesii a vysokej nezamestnanosti. Okrem najzadlženejších krajín ako Grécko a Taliansko sa prepadu nevyhlo ani Nemecko. Od európskeho ťahúňa je pritom životne závislý aj úspech Slovenska.
Prvým receptom na riešenie krízy bolo navýšenie eurovalu, aby mohol reálne poskytnúť garancie vo výške 440 miliárd eur. Dovtedajších 250 miliárd pokrytých najvyšším ratingom by totiž nestačilo, ak by so žiadosťou o pomoc prišla štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny Španielsko.
Problémy však najprv prerástli cez hlavu jeho susedovi Portugalsku. Koncom marca musel rezignovať premiér José Sócrates, keď opozícia v parlamente potopila úsporné opatrenia jeho vlády. Následne krajina požiadala o pomoc a v máji dostala od EÚ a Medzinárodného menového fondu záchranný balík za 78 miliárd eur.
Kým Írsku a Portugalsku sa s podporou EÚ a MMF podarilo stabilizovať, Grécko v plnení úsporného plánu prisľúbeného výmenou za pomoc zaostávalo. Vláda čeliaca masívnym štrajkom nedokázala skrotiť narastajúci deficit a európski predstavitelia v máji prvýkrát priznali, že krajina bude musieť reštrukturalizovať dlhy. V polovici júna zhoršila Grécku najväčšia ratingová agentúra Standard & Poor's hodnotenie na CCC, iba jeden stupeň nad platobnou neschopnosťou.
Reakcia politikov prišla v júli, keď sa na kľúčovom summite dohodli na druhom balíčku pre Grécko a posilnení eurovalu. Atény dostali 159-miliardovú injekciu, na ktorej sa mali podieľať 37 miliardami cez dobrovoľné odpísanie časti hodnoty dlhopisov aj ich súkromní držitelia.
Chaos v Grécku
Škrtnutie časti dlhu by znamenalo riadený bankrot Grécka. Jeho detaily sa mali doladiť po dohode so súkromnými investormi. S rastúcimi problémami bánk, ktoré potrebujú získať nový kapitál prevyšujúci 100 miliárd eur, sa však ich ochota vytratila. Grécky premiér Jorgos Papandreu navyše zaskočil európskych lídrov správou, že o prijatí druhého záchranného balíčka usporiada referendum. Následný chaos sa skončil rezignáciou socialistickej vlády, ktorú nahradil úradnícky kabinet.
Do vystriedania vlády úradníkmi dospeli aj problémy Talianska. Trhy začali útočiť na tretiu najväčšiu ekonomiku s eurom, ktorá má zároveň najvyššie dlhy, v lete. Za nové pôžičky musel Rím platiť čoraz vyššie úroky, ktoré by dlhodobo neuniesol. Začalo sa navyše špekulovať o znížení ratingu eurovej dvojky Francúzska. Európska centrálna banka preto obnovila program nákupu dlhopisov ohrozených krajín, na čo celkovo minula už vyše 200 miliárd eur. So striedavými úspechmi sa tak snažila znížiť výnosy z ich dlhopisov.
Dosah krízy pocítilo naplno aj Slovensko, keď si v novembri dvakrát nedokázalo požičať na finančných trhoch. Nedôvera investorov v dlhy eurozóny vyústila do neúspešnej aukcie Nemecka, ktorého dlhopisy sa považujú za najbezpečnejšie.
Výsledkom bolo, že Standard & Poor's ohlásila možné zhoršenie ratingu 15 zo 17 krajín eurozóny, v ktorej by tak nezostala žiadna krajina s najvyšším AAA ratingom a dôveru by stratil aj euroval. Radikálny krok agentúry prišiel iba deň po stretnutí Angely Merkelovej a Nicolasa Sarkozyho, ktorí predstavili návrhy na riešenie krízy zahŕňajúce centrálnu kontrolu rozpočtov a automatické sankcie za zlé hospodárenie.
Článok je súčasťou Ročenky Pravdy, ktorá mapuje výnimočné dni na Slovensku, vo svete, v ekonomike, kultúre a športe v roku 2011.