Dioxíny a E-coli, (ne)vieme, čo jeme
Ešte ani jeden rok nepriniesol toľko krutej pravdy o stravovaní obyvateľov Slovenska, nákupoch potravín, ich výrobe a predaji ako rok 2011.
V januári Nemecko priznalo, že vo svojich laboratóriách zachytilo vajíčka aj bravčové a hydinové mäso kontaminované rakovinotvornými dioxínmi. O štyri mesiace nato sa opäť v Nemecku prevalil škandál s baktériami E-coli.
Slovenskí poľnohospodári a potravinári vyšli z oboch celoeurópskych afér s čistým štítom. No po ich odznení sa ukázalo, že v obchodoch sa predáva polovica potravín z dovozu. Často veľmi lacných a málo kvalitných.
Základná otázku, ktorú si Slováci po prehrmení oboch škandálov kládli, znela: Vieme vôbec, čo jeme? Nestali sa spotrebitelia rukojemníkmi globalizovaného poľnohospodárstva a liberalizovaného obchodu s potravinami?
„Ak majú spotrebitelia možnosť výberu, nech uprednostnia slovenské potraviny,“ odpovedal na otázku Pravdy v máji tohto roku šéf štátneho potravinového dozoru profesor Jozef Bíreš. „Voľte slovenské potraviny nie preto, že sú slovenské, ale preto, že vieme, čo všetko naši potravinoví inšpektori musia skontrolovať. Všetko, čo sa doma vyrába, je pod dohľadom, v prípade dovozu túto istotu nikdy nemáme.“
Smiech cez slzy
Lenže najmenej polovica všetkých predávaných potravín pochádza z dovozu. Oficiálne to oznámila potravinová komora, ktorá dala urobiť prieskum predávaných potravín agentúre Gfk Slovakia. Verejnosť bola šokovaná. Slovenské potraviny sa náhle stali vzácnymi. Obchodníci, ktorí dovtedy roky tvrdili, že kľúčová je cena a nakupovali za akcie kamióny potravín v zahraničí, sa začali najprv zháňať po slovenských vajíčkach, neskôr po uhorkách a čoskoro sa objavili aj kampane zamerané na podporu predaja všetkých slovenských potravín.
Náhla snaha pripomenúť občanom, ako všetkým záleží na ich zdraví, pripomínala gogoľovský smiech cez slzy. Šéf jedného z reťazcov napríklad po prepuknutí dioxínovej aféry vyhlásil, že ho nik nedonúti predávať iné ako len slovenské vajíčka. Tam, kde nemohli predávať slovenské vajcia, tvrdili, že ponúkajú len české alebo poľské.
Vykľula sa z toho fraška, pretože ľudia rýchlo prišli na to, že si kúpili vajíčka, ktoré boli v poľskom obale, ale vyrobené v Nemecku. Písmeno D neodškriepiteľne hovorilo o pôvode vajec z Nemecka. Slovenskí farmári z nemeckého škandálu nevyťažili nič, naopak, stali sa jeho obeťami. Nemecko začalo ponúkať lacné bravčové mäso a slovenské mäsokombináty, odvolávajúc sa na trh, okamžite stlačili ceny domácim chovateľom.
To však nebolo všetko, vozili aj lacné mäso z Nemecka. Odôvodňovali to tým, že ho nakúpili zo spolkových krajín, v ktorých nekŕmili ošípané dioxínovými krmivami… Vie si niekto predstaviť situáciu, keby dioxíny objavili na Slovensku, aby sa nemeckí mäsiari ulakomili na slovenské mäso?
Uprostred leta, keď dovolenková bezstarostnosť pomohla zabudnúť na potravinové aféry, obchodníci brnkli spotrebiteľom na vlasteneckú strunu kampaňou Kvalita z našich regiónov. „Kvalita slovenských výrobkov je vyššia ako pri mnohých tovaroch zo zahraničia,“ vyhlásil vtedy Gabriel Csollár, predseda COOP Jednota Slovensko.
Cena nepustí
No ďalší podporovateľ predaja slovenských potravín, predseda predstavenstva reťazca CBA Tadeusz Frackowiak, si všimol, kde je pes zakopaný. „Slovenskí spotrebitelia sú stále veľmi citliví na cenu výrobkov, najmä teraz, keď sa hovorí o návrate krízy. Okolo 70 až 75 percent ľudí pozerá pri nákupoch predovšetkým na cenu výrobkov.“
Ešte na týchto slovách ani nestihla poriadne uschnúť tlačiarenská čerň a tisíce slovenských spotrebiteľov sa po oslabení forintu oproti euru vydali na nákupy do Maďarska. S istou iróniou by sa dalo povedať, že všetka slovenská hrdosť na potraviny sa končí a začína pri ich cene. Ak ľudia zarábajú málo, neprinútia ich ani škandály, ani kampane obchodníkov zdôrazňujúce kvalitu a zdravotnú bezchybnosť slovenských potravín k ich kúpe. Utekajú tam, kde sú krátkodobo lacnejšie.
A to je pre politikov, ktorí sa chystajú súťažiť o hlasy voličov v predčasných voľbách, výzva, aby sa zamysleli nad tým, kam sa vlastne dostala potravinová politika Slovenskej republiky. Rok 2011 im hovorí, že stojí nad priepasťou.
Článok je súčasťou Ročenky Pravdy, ktorá mapuje výnimočné dni na Slovensku, vo svete, v ekonomike, kultúre a športe v roku 2011.