Simon dal preveriť spornú poľnodotáciu
Pri prideľovaní dotácií z európskych fondov sú systémové chyby. Ministerstvá na ne často prídu až na podnet novinárov či rôznych združení.
Na základe podnetu denníka Pravda napríklad počas minulej vlády podalo trestné oznámenie ministerstvo hospodárstva a teraz sa rovnaká situácia zopakovala pri eurofondoch aj v rezorte pôdohospodárstva ministra Zsolta Simona (Most).
„Pôdohospodárska platobná agentúra na základe podnetu denníka Pravda začala kontrolu vo veci podozrenia z poskytnutia nepravdivých informácií pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku pre firmu MBL,“ uviedol hovorca rezortu pôdohospodárstva Juraj Kadáš. Zmluva uzavretá v septembri tohto roku sa týka takmer polmiliónového nenávratného peňažného príspevku na prestavbu nevyužitej poľnohospodárskej budovy v obci Lubina neďaleko Nového Mesta nad Váhom na trojhviezdičkový penzión.
Otázniky nad rekonštrukciou lubinského družstva vznikli preto, že zmluva medzi firmou MBL a Poľnohospodárskou platobnou agentúrou hovorí, že na nehnuteľnosť nemôže byť uvalená exekúcia. V čase podpisu zmluvy medzi spolumajiteľom MBL Slavomírom Magálom, manželom známej herečky, a platobnou agentúrou však bolo spustené exekučné konanie na budovu, ktorá sa mala zmeniť na trojhviezdičkový penzión. Vzniklo tak podozrenie, že MBL zavádzala, keď v čestnom vyhlásení pre agentúru tvrdila, že na budovu exekúcia nie je. Výsledok však zatiaľ nie je jasný.
Jedným z najväčších nedostatkov je podľa analytika Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ivana Kuhna fakt, že úradníci žiadajú rôzne druhy potvrdení či čestných vyhlásení napriek tomu, že informácie majú k dispozícii na internete. „Ak denník Pravda dokázal v elektronickom výpise z katastra nehnuteľností v prípade pochybností o príspevku na družstvo v Lubine zistiť nezrovnalosti, tieto isté informácie sú prístupné aj pracovníkom Poľnohospodárskej platobnej agentúry,“ hovorí Kuhn.
Firme MBL teraz podľa hovorcu Európskej komisie Andreja Králika hrozí, že príde nielen o príspevok na lubinské družstvo, ale aj o príspevky v budúcnosti. „Ak žiadateľ v minulosti vyhlásil nepravdivé skutočnosti, jeho neskoršie následné žiadosti o podporu sa spravidla zamietajú,“ podotýka Králik. Konanie však zatiaľ nie je skončené.
Ďalší problém však podľa Ivana Kuhna je, že platobná agentúra žiada nielen čestné vyhlásenie o neexistencii exekúcie, ale aj ďalšie doklady, ktoré sú pre úradníkov dostupné po niekoľkých kliknutiach myšou. „Pracovníci riadiacich orgánov európskych fondov by mohli a mali mať prístup aj do ďalších databáz spravovaných štátnymi inštitúciami a overovať si, či žiadatelia nie sú napríklad neplatičmi daní a odvodov,“ spresňuje Kuhn. Žiadatelia by tak jednej štátnej inštitúcii nemuseli nosiť potvrdenia od inej štátnej inštitúcie, ktoré je možné zistiť na webe, a zároveň by sa odstránilo riziko, že niekto získa neoprávnené výhody na základe nepravdivého čestného vyhlásenia. Jednou z chýb je aj uzavretosť celého systému dotácií. „Celý proces rozhodovania o prideľovaní nenávratných finančných prostriedkov z eurofondov je totiž netransparentný a na podobné chyby sa príde buď iba náhodou, alebo ak niekto "zvnútra“ poukáže na takéto chyby," mieni Kuhn.
Podľa šéfa rezortu pôdohospodárstva Simona sa so zjednodušením systému počíta už v súčasnosti. V reálnej praxi sa však výsledky prejavia zrejme až v roku 2014, keď začne nové programovacie obdobie na dotácie. „V súčasnosti už je takmer nemožné meniť pravidlá poskytovania peňazí,“ uzatvára Simon.