Pošta chce vyplácať dôchodky elektronicky
Šéfka Slovenskej pošty Marcela Hrdá, ktorá je na svojej stoličke necelý rok, sa chystá tradičnú poštu zmeniť na elektronickú.
Založenie dcérskej spoločnosti spolu s Poštovou bankou bez verejnej súťaže bolo len logickým vyústením dlhodobej spolupráce, hovorí šéfka Slovenskej pošty Marcela Hrdá.
Pošta zmodernizuje produkty, ktoré jej dlhodobo produkujú stratu až tri milióny eur ročne – elektronickú formu by malo mať vyplácanie dôchodkov, sociálnych dávok či platby SIPO. Podobný projekt chcela Hrdá presadiť aj ako riaditeľka Českej pošty, český minister vnútra to však označil za nekoncepčný krok a z pozície ju odvolal.
Na čo je potrebné, aby mal štát poštu, keď napríklad poukážky sa dajú zaplatiť aj v potravinách, dôchodky a dávky sa posielajú aj elektronicky a v poštových službách je už konkurencia?
Som hlboko presvedčená, že štát si má zachovať väčšinový podiel v pošte. Minimálne v najbližších dvadsiatich rokoch pošta ako taká nezanikne. Pošta musí dnes naberať silu v modernej paralelnej vetve, a preto sa bavíme o jej elektronizácii. Preto tvrdím, že musí existovať poštový poukaz v elektronickej forme alebo elektronická peňaženka, ktorá bude pre ľudí atraktívnejšia ako bežný účet v banke či služby e-governmentu na pošte.
Čo ľuďom prinesú produkty e-peňaženka a e-poukaz?
Veľmi tvrdo sme si uvedomili, že nastal elektronický vek a poštu musíme zmeniť aj na e-poštu. Meníme naše produktové portfólio, zjednodušujeme služby a produkty a zároveň ponúkame tradičné služby po novom. Výnosy z tradičných služieb nám stále klesajú a tak si musíme vytvárať priestor v elektronickom svete, aby sme mohli generovať zisk. Máme nový produkt zmluvný balík s množstvom vymožeností e-sveta, v platobnom styku budeme mať viac noviniek. Napríklad e-poukaz, kde sa klientovi ponúknu na jednom mieste služby spojené s doručením, samotnou platbou a zinkasovaním poukazu. V e-peňaženke bude mať na účte priestor na to, ako bude platiť jednotlivé platby, napríklad za SIPO. Zákazník sa však stále bude môcť rozhodnúť, či zostane v papierovom, alebo elektronickom svete.
Môžete konkrétnejšie vysvetliť, ako to bude fungovať?
Sme si vedomí, že s týmto produktom budeme konkurovať bankám. V júni budeme pripravení ho konkretizovať, v tejto chvíli je vo vývoji.
Bolo nutné založiť na prevádzku týchto dvoch služieb dcérsku spoločnosť s Poštovou bankou, ktorú vlastní finančná skupina Istrokapital, a vybrať si partnera bez súťaže?
Je to náš strategický partner a dlhodobo spoločne investujeme do siete, ktorú obhospodarujeme, a nie je to jednoduché. Máme stovky pobočiek, ktoré nie sú rentabilné a vykazujú stratu. Musíme partnerov tlačiť do toho, aby sa podieľali na investíciách. Založenie dcérskej spoločnosti bolo len logickým vyústením spolupráce. Ak chceme ponúkať nové, zaujímavé produkty, potrebujeme bankovú licenciu a rôzne licencie, napríklad na poskytovanie nepoštových platobných služieb, preto sme potrebovali na spoluprácu dlhoročného bankového partnera. Sama pošta by na trhu bankových služieb nebola schopná konkurovať, čo bolo zrejmé aj pri vypísaní podmienok na e-pay karty. Spolupracovať sme pripravení aj s inými bankami, napríklad pri produkte nové dôchodky alebo pri výbere hotovosti na poštách, žiaľ ohlas zatiaľ neprišiel.
Tvrdíte teda, že na spoluprácu oslovujete aj iné bankové subjekty na Slovensku?
Samozrejme. Diskutovaným problémom je výber kartou z inej banky ako z Poštovej banky na pošte. Keď si chcete vybrať peniaze a máte inú banku, poplatky za výber sú také vysoké, že o to nie je záujem. Banky tam svojho klienta nechcú. A nedokážeme sa s nimi opakovane dohodnúť na znížení poplatkov.
Poštová banka má v súčasnosti produkt pre dôchodcov – účet Dôchodok, ktorý klientom odporúčajú aj zamestnanci pošty. Podľa odborníkov nie je zvykom, aby zamestnanci štátnej firmy pomáhali s propagáciou produktu súkromnej firmy. Vám sa to zdá v poriadku?
Práve naopak, je to zvykom – minimálne všade tam, kde je záujem dobre využívať zdroje a generovať na nich nové výnosy. Spolupráca s bankovým domom je štandardom na takmer všetkých poštách, pokiaľ táto pošta už nemá priamo svoju banku. Pošta má za to výnos a považujem to teda za štandardné obchodné využitie siete. Keď predám produkt X, ako pošta zaň dostanem odmenu. Spolupracujeme takto aj so spoločnosťami Tipos, poskytovateľom služby Western Union či RM-S Marketom.
O akom výnose v percentách hovoríte?
Výnos je obchodným tajomstvom. Výnos nám však plne pokrýva náklady a generuje zisk. Keď túto službu robíme pre Sociálnu poisťovňu, tak z nej máme stratu. Je to pre mňa najzásadnejšia informácia.
Podobný projekt ste chceli presadiť aj na pošte v Česku, ale vtedajší minister vnútra Radek John to označil za nekoncepčný krok a odvolal vás z pozície šéfky.
Ministra vnútra som videla dvakrát v živote a asi taký bol jeho záujem o poštu, de facto nulový. Dozorná rada, kde sedeli zástupcovia ministra aj jeho vlastný splnomocnenec pre poštu, jednohlasne odsúhlasila predkladané projekty a výsledky mojej práce hodnotila kladne. To, čo si bývalý minister vnútra o tých projektoch osobne myslí, ma teraz nezaujíma, pracujem už na inom mieste.
V najbližších dňoch spustí pošta prvé pracovisko s takzvaným integrovaným obslužným miestom. O čo ide?
Ide o sprístupnenie elektronických služieb štátu občanom na poštách, máme ambíciu stať sa lídrom v poskytovaní služieb štátu prostredníctvom integrovaných obslužných miest (IOM). Aktívne sme sa podieľali aj na príprave legislatívy k zriaďovaniu a prevádzke IOM a koncom minulého roka sme podpísali memorandá o spolupráci s Ministerstvom financií SR a s Úradom geodézie, kartografie a katastra SR. V tejto chvíli prebieha naša registrácia poskytovateľa služieb a budúci týždeň v utorok spustíme prvé dve obslužné miesta. Podľa skúseností zo zahraničia občania takúto službu v prostredí pošty veľmi vítajú. Záujem o našu sieť takýchto kontaktných miest prejavujú aj tretie strany, čiže v budúcnosti by mali mať IOM aj komerčnú časť.
V ktorých pobočkách budú obslužné miesta pilotne zavedené?
Jedno obslužné miesto bude na bratislavskej pošte v Karlovej Vsi a druhé v Trenčíne, na Pošte Trenčín 1. Pobočky sme vyberali účelovo, v Bratislave máme vývojové stredisko a poruke technikov, v Trenčíne chceme IOM testovať na menšej pošte v rámci združenej priehradky.
Ako budú obslužné miesta fungovať?
V tejto chvíli vám na takomto pracovisku vieme urobiť výpis z obchodného registra, ktorý vám vytlačíme a môžete ho použiť aj na právne účely, alebo výpis z technického osvedčenia vozidla. Dúfam, že v blízkej budúcnosti budeme sprostredkovávať aj výpis z katastra nehnuteľností. Teraz musíte ísť na úrad, pod ktorý nehnuteľnosť spadá. Po novom prídete na najbližší IOM na pošte, podáte si žiadosť a výpis z katastra vám príde poštou domov.
Koľko za výpis klient pošty zaplatí?
Poplatok sa skladá z dvoch častí. Prvou je pôvodný poplatok, aký by zaplatil za daný výpis, ale znížený na 50 percent, a druhou časťou je správny poplatok za uskutočnenie služby na pošte. Tento poplatok je daný legislatívou.
Koľko bude obslužných miest?
Projekt bude prebiehať postupne, najskôr by sme chceli otvoriť sto obslužných miest a do roku 2014 by ich malo byť zhruba 800. Takéto miesta budú môcť mať okrem pôšt aj niektoré obecné úrady či notári. Preto budeme zvažovať, kde budeme miesta zriaďovať, budú však geograficky rozložené po celom Slovensku.
Odkiaľ získate prostriedky na vybudovanie siete obslužných miest?
Prvé dve obslužné miesta sme hradili vo vlastnej réžii, pretože nám veľmi záleží na tom, aby sa elektronické služby štátu sprístupnili verejnosti čo najskôr. V budúcnosti sa chceme uchádzať o príspevok z eurofondov a zvyšných minimálne 15 percent musíme dofinancovať z vlastných zdrojov.
Aké zmeny ešte poštu čakajú?
Veľký rastový potenciál majú v tradičnom poštovom svete balíky, aj preto, že nikto zatiaľ nevymyslel, ako ich posielať elektronicky. Všeobecne vo svete stúpa trh v zásielkových obchodoch a e-shopoch. Je to priestor, do ktorého chceme investovať, a teda súčasne aj rozšíriť všetky zatiaľ spomínané služby na balíky 1. a 2. triedy. No a naďalej sa budeme postupne prispôsobovať požiadavkám trhu.
Čaká Slovenskú poštu rušenie pobočiek a prepúšťanie?
V najbližších štyroch rokoch neuvažujeme nad radikálnym rušením pobočiek, pridanou hodnotou pošty má byť zachovanie pobočiek a pokúsiť sa v nich generovať nové výnosy.
Marcela Hrdá (41)
Je takmer rok na čele štátnej Slovenskej pošty. Do konca februára 2011 pôsobila ako generálna riaditeľka štátneho podniku Česká pošta. V rokoch 2004 až 2006 pracovala v spoločnosti ČSA, neskôr na vrcholových pozíciách spoločnosti Letiště Praha. Vyštudovala Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave.
Súvisiace články