Euroval sa má navýšiť
Krajiny eurozóny by mali posilniť záchranné fondy z 500 až na 700 miliárd eur, hovoria zdroje z Bruselu. O tom, či sa spoločná sila prvého dočasného eurovalu (EFSF) a trvalého eurovalu (ESM) zvýši, majú hovoriť ministri financií koncom marca.
Na zvýšenie kapacity záchranného fondu eurozóny tlačia už dlhšie trhy aj krajiny G20, ktoré za to sľubujú zvýšiť vklady v Medzinárodnom menovom fonde. Bez posilnenia eurovalov by totiž eurozóna nezvládla záchranu väčších zadlžených ekonomík ako Taliansko a Španielsko.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Najväčší prispievateľ Nemecko dosiaľ zvyšovanie fondov odmietal, podobne ako Slovensko a niektoré ďalšie krajiny. Pôvodný dočasný euroval disponoval po navýšení reálnou kapacitou 440 miliárd eur. „Spolu sa EFSF zaručil 192 miliardami eur na tri programy pre Írsko, Portugalsko a Grécko. Zostáva tak 248 miliárd neviazaných prostriedkov,“ vymenoval šéf eurovalu Klaus Regling. Voľné prostriedky sa mali preliať do trvalého fondu, ktorý mali krajiny doplniť do sumy 500 miliárd.
Podľa jedného z predstaviteľov eurozóny by však mohol ESM začať s novou kapacitou 500 miliárd. „Spoločná úverová kapacita by sa zvýšila z 500 na 692 miliárd. Je to jedna z možností, o ktorých sa diskutuje a je pravdepodobne najmenej ambiciózna, a preto aj politicky najjednoduchšia,“ dodal úradník, ktorý si neželal zverejniť meno.
Pri polmiliardovom trvalom eurovale je podiel Slovenska 5,77 miliardy eur, ktorý by sa v takomto prípade navýšil o sumu doterajších záruk pri pomoci trom krajinám, teda o necelé dve miliardy. V prvom fonde mala krajina percentuálne vyšší podiel, celkovo dosahoval 7,73 miliardy.
Eurokomisár Olli Rehn žiada spoločnú kapacitu fondov až okolo 750 miliárd. Tvorilo by ju nových 500 miliárd pre ESM a 248 miliárd, ktoré zostali v prvom eurovale. Od krajín eurozóny by si to však vyžadovalo splatenie príspevkov naraz, namiesto dohodnutého postupného splácania počas štyroch rokov. „Nestane sa to, pokiaľ nebude jasná potreba,“ zhodnotil spomínaný bruselský úradník s tým, že trhy sa teraz upokojujú, pretože Taliansko a Španielsko si dokážu samy financovať dlhy.
Grécko dostane v rámci druhej pomoci z eurovalu 109,1 miliardy eur. Suma sa spresnila po rozhodnutí Medzinárodného menového fondu o 28–miliardovej pôžičke vyplácanej postupne počas štyroch rokov. Slovensko by malo ručiť za vyše 860 miliónov.
Zo 109 miliárd pôjde 48 miliárd na doplnenie kapitálu gréckych bánk. „Znamená to, že 61 miliárd eur zostane na normálne programové financovanie,“ dodal Regling. Podľa guvernéra gréckej centrálnej banky Jorgosa Provopoulosa však finančné domy nebudú potrebovať celú túto sumu. „Rekapitalizácia bánk bude ukončená do septembra 2012,“ doplnil.
Už predtým euroval zaplatil 26,6 miliardy súkromným veriteľom, ktorí sa zapojili do výmeny dlhopisov. Ďalších 5,5 miliardy pôjde na splatenie úrokov.