Keď odíde strýko Wen
Keď do konferenčnej miestnosti vchádza Wen Ťia-pao, všetky svetlá sú sústredené naňho a jeho kroky sprevádza aplauz. Potom mierne zlomeným hlasom povie: "Priatelia, žurnalisti, toto je moja posledná tlačová konferencia pri príležitosti konania Čínskeho ľudovodemokratického kongresu."
Wen Ťia-pao je šiestym úradujúcim premiérom Čínskej ľudovodemokratickej republiky a patrí medzi troch najmocnejších mužov politbyra Čínskej komunistickej strany, ktorá je skutočným mocenským jadrom druhej najväčšej ekonomiky sveta.
Ťia-pao je vyštudovaný inžinier a má doktorát z Pekingského geologického inštitútu. K moci sa dostal v roku 2003 a otvárací príhovor ako aj tlačová konferencia pri príležitosti konania Čínskeho ľudovodemokratického kongresu boli jeho nosnými posolstvami svetu. Jeho slová majú svoju váhu a treba ich seriózne analyzovať, keďže, ako to už pri takýchto príležitostiach býva, často majú tieto posolstvá prorocký význam.
Čínska ekonomika porastie menej
Čínska ekonomika má za sebou periódu troch za sebou idúcich dekád hospodárskej a sociálnej expanzie. Ak by sme ceny v čínskej ekonomike zafixovali do roku 1978, od roku 1981 sa hrubý domáci produkt v tejto krajine zvýšil viac ako 96-násobne. Ekonomika naposledy zaznamenala recesiu v podobe poklesu nominálneho hrubého domáceho produktu v roku 1976, keď klesla o 1,7%. Ak by sme čínsky ekonomický rast očistili o infláciu, reálne sa produkcia čínskej ekonomiky od roku 1978 zvýšila 21 násobne.
Čína sa tak stala globálnym hráčom a vedúcou svetovou ekonomickou mocnosťou, na vrub ktorej dnes môžeme pripísať viac ako polovicu rastu svetovej ekonomiky za rok 2011. Pod taktovkou vedúcej úlohy komunistickej strany si veľmi efektívne vybudovala obchodné vzťahy po celom svete a po rokoch vystriedala Nemecko na čele pelotónu hlavných exportérov sveta.
To všetko len pri čiastočnom otvorení domácej ekonomiky. Voľný pohyb kapitálu a ľudských zdrojov nie je v „čínapitalizme“ dovolený. Aj k uvoľňovaniu devízového režimu čínskej meny dochádza len postupne a jej oficiálna výmenná hodnota je stanovovaná administratívne.
Čínske hospodárstvo si vytrvalo udržalo vysoké tempo rastu aj v časoch vrcholiacej svetovej finančnej a hospodárskej krízy v roku 2009, keď z priemerného tempa rastu na úrovni 10,7% z rokov 2000–2008, čínska ekonomika spomalila na 9,3%. Teraz však Čína dosahuje bod zvratu. Globálna neistota sa podpísala na znížení očakávaného rastu v roku 2012 na 7,5%, tak ako to ohlásil premiér Ťia-pao. To je polovičné tempo rastu v porovnaní s vrcholom z roku 2007.
Rebalancovanie
Oveľa dôležitejším posolstvom plynúcim z prejavov čínskeho premiéra je ohlásené rebalancovanie ekonomiky s dôrazom na sociálne rozmery hospodárskeho rastu. Viac ako pod taktovkou odchádzajúceho premiéra Ťia-paoa to ale bude riadené jeho nástupcom, ktorý vzíde z útrob špičiek čínskej komunistickej strany v januári budúceho roka.
Čínsky model hospodárskeho rastu, ktorý generoval lacným exportom čínskej produkcie do celého sveta, narazil na „Čínsky múr“ slabnúceho globálneho dopytu. Posledné údaje o vývoji obchodnej bilancie sú toho jasným dôkazom, keď po rokoch stabilných prebytkov bilancia zaznamenala najvyšší schodok od roku 1989. Mesačné údaje môžu byť čiastočne ovplyvnené aj oslavou lunárneho nového roka, trend spomalenia je však evidentný.
Prišiel čas na to, aby sa našli domáce zdroje hospodárskeho rastu. Rebalancovanie bude znamenať sústrediť sa na spotrebu čínskych domácností a predovšetkým na redistibúciu príjmov v rámci čínskej ekonomiky, najmä v prípade nižších a stredných príjmových skupín.
Časy veľkých infraštruktúrnych projektov už pominuli a do pozornosti sa dostanú otázky spojené so zdravotníctvom, školstvom a sociálnym systémom. Najmä s ohľadom na de facto nejestvujúci sociálny systém v Číne.
Rozdiel medzi príjmovými skupinami v čínskej ekonomike je priepastný. Podľa časopisu Forbes sa počet čínskych miliardárov v priebehu roka 2011 zdvojnásobil na 146, čo v podmienkach najľudnatejšej ekonomiky sveta predstavuje pekelné zbohatnutie fragmentálnej menšiny. Sociálne nepokoje samozrejme pod vedením jedinej vládnucej strany nie sú prípustné, preto budú otázky sociálneho zmieru dlhým príbehom pre generácie budúcich čínskych vodcov.
Čínska mena
Čínska mena renminbi, alebo čínsky juan ako sa jej ľudovo hovorí, bol po dlhé roky jablkom sváru na medzinárodnej politickej scéne. Čína len postupne pristupovala k uvoľňovaniu svojho devízového režimu, aby si tak zachovala cenovú konkurencieschopnosť svojho lacného exportu.
Napriek tomu čínska mena voči hlavným svetovým menám posilnila o viac ako 20% a tento pohyb bol natoľko evidentný, že bol vodcom Ťia-paom spomenutý aj v rozlúčkovom prejave ako dôkaz jeho otvorenej politiky
Aj keď na poli devízovej politiky v Číne ešte nie je všetko vybavené, takto posilnený juan podľa čínskeho vodcu údajne dosiahol rovnováhu voči svetovým menám. Od Číny sa teraz očakáva, že pristúpi k úplnému uvoľneniu a umožní trhu hýbať kurzom oboma smermi.
Ak by však k takému niečomu došlo, o čom v najbližšej dobe veľmi pochybujem, je veľmi pravdepodobné, že žiaden menový obchodník na svete si takúto príležitosť nenechá ujsť a staví všetko na posilnenie juanu vo vidine tučného zisku.
Pozorné oko „Veľkého brata“ však už dnes sleduje všetky stávky na posilnenie juanu, ktoré právom silnejšieho môže razom zmeniť na dlhoočakávaný trest pre devizových špekulantov.