Tunel Čebrať chcú postaviť Taliani
Tunel Čebrať, ktorý bude súčasťou pätnásť kilometrovej ružomberskej diaľnice D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, by chcela postaviť talianska firma INC S.p. A Turín. Na jeho výstavbu uplatnia nové technologické riešenie razenia tunela, ktoré je lacnejšie.
Ilustračné foto
„V tomto prípade využijeme tradičnú metódu razenia, nepoužijeme raziaci štít. Výber závisel od toho, do akej horniny musíme raziť. V závislosti od toho sme určili druh razenia,“ tvrdí Claudio Dogliani, generálny riaditeľ spoločnosti INC S.p. A.
„Pri takom krátkom tuneli, akým Čebrať je, sa neoplatí montovať raziaci stroj. Použiť stroje pri tuneli menšom ako štyri kilometre je nerentabilné. Tunel sa tak vyrazí ručne,“ vysvetľuje viceprezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Dušan Mráz. Podľa Mráza sa podobne razila u nás 3,5–kilometrová prieskumná štôlňa pri Višňovom.
Podľa Doglianiho je nájdený horninový materiál podobný ako v Taliansku. „V zásade sme nič mimoriadne nenašli, sme zvyknutí na problémovejšie terény. Razili sme dokonca aj pod úrovňou vodnej hladiny,“ vysvetľuje Dogliani. Talianski stavbári sú v konzorciu s považskobystrickou firmou Hant BA DS a momentálne čakajú na súhlasný verdikt Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorej predložili najlacnejší rozpočet – diaľnicu vraj vedia postaviť za 207,5 milióna eur.
Diaľničiari od uchádzačov požadovali okrem iného výstavbu aspoň jedného tunela s dĺžkou minimálne 600 metrov. „Hľadali sme niekoho, kto má v portfóliu stavbu tunela,“ priznal Miroslav Pavelka, šéf Hantu. Taliansky partner tak v referenciách uviedol diaľnicu Salerno – Reggio Calabria, na ktorej je 18 kilometrov tunelov a 12 kilometrov mostov. Turínsky partner sa od novembra minulého roka podieľa aj na verejno–súkromnom PPP projekte diaľnice Pedemontana Veneta v hodnote dve miliardy eur.
Rozpočet konzorcia, ktorý bol spomedzi ostatných najnižší, predstavuje 40 percent z odhadovaných stavebných nákladov, ktoré štátna expertíza určila na 507 miliónov eur. Najväčšia úspora sa podľa šéfa Hantu podarila pri projektovaní mostov. Tých je na diaľnici navrhnutých až 21, z toho priamo na D1 je ich 12, ponad diaľnicu pôjdu tri a zvyšných šesť je na vetvách križovatiek a nad poľnými cestami. „Prehodnotili sme navrhované mostné konštrukcie a optimalizovali ich profily a dĺžky. Ďalšie úspory sme dosiahli pri preložkách ciest,“ vysvetľuje Miroslav Pavelka.
Podľa Pavelku lacnejšie riešenia na diaľnici nebudú na úkor jej kvality. „Používame štandardné materiály a bude tam aj nezávislý dozor,“ pokračuje Pavelka.
Stavbári z Hantu už v minulosti chceli využiť technickú pomoc od moskovskej Ramenski Avtodor, teda odborníkov, ktorí firme v prípade potreby pomôžu svojimi skúsenosťami. S referenciami však Hant pohorel pri diaľnici pred Prešovom a úsek Fričovce – Svinia stavia Doprastav so Strabagom. Ruské referencie použil Hant BA DS aj pri levočskej diaľnici, kde takisto s najväčšou pravdepodobnosťou bude stavať druhý v poradí, Eurovia. O výhodnosti terajšej ponuky konzorcia Hant BA DS a talianskej INC rozhodnú diaľničiari zhruba do mesiaca a pol.
Súvisiace články