Vklady ľudí bude chrániť len štát
Ochranu peňazí ľudí v bankách v prípade ich bankrotu prevezme zrejme výlučne štát.
Ľudia majú v rámci chránených vkladov v sume do stotisíc eur na jeden účet vložených v bankách spolu 24 miliárd eur. To, že v prípade krachu banky svoje peniaze nestratia, garantuje Fond ochrany vkladov, kde je však „len“ 192 miliónov eur. Vláda zvažuje fond začleniť pod verejné financie a v prípade pádu banky ľudí radšej odškodňovať cez štátny rozpočet.
„Súčasťou našich rozhovorov nielen s bankami, ale aj Európskou komisiou a štatistickým úradom Eurostat je, ako by peniaze z fondu ochrany vkladov mohli napomôcť konsolidácii rozpočtu,“ povedal pre Pravdu štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák. „Ak sa pozrieme na to, ako sa riešili problémy bánk v iných krajinách, tak nakoniec vždy zasiahol štát,“ dodal.
Doteraz na Slovensku v rokoch 1999 až 2001 krachli štyri menšie banky a ľudí sanoval Fond ochrany vkladov. Dlhová kríza však môže zasiahnuť aj väčšie banky, kde by peniaze z fondu nestačili a konať by musel tiež štát.
V hre sú pritom dve možnosti využitia peňazí. Okrem znižovania defi citu v rozpočte je možnosť cez fond aj financovať vládne priority, napríklad výstavbu diaľnic.
Podľa zákona musia finančné domy každý rok odviesť do fondu príspevok 0,2 percenta zo všetkých chránených vkladov. Z poslednej účtovnej závierky vyplýva, že banky v roku 2010 do fondu vložili 46,51 milióna eur a s podobne vysokou sumou by štát mohol počítať aj tento rok. „Banky platby do fondu realizujú štvrťročne,“ spresnil Rudolf Sujan, predseda Prezídia Fondu ochrany vkladov.
Analytik Vladimír Dohnal, riaditeľ Symsite Research, hodnotí návrh kriticky. „Veľmi veľa záleží na detailoch, ale v zásade si myslím, že peniaze z Fondu ochrany vkladov by mali v prvom rade slúžiť na vyplatenie ľudí v prípade krachu niektorej slovenskej banky,“ myslí si.
Nie je to totiž tak dávno, čo mali dve slovenské banky problémy s dostatkom kapitálu pre investície do gréckych dlhopisov. Poštová banka chýbajúce peniaze nakoniec získala vstupom finančnej skupiny J&T a druhú, Dexia banku, zas kúpila finančná skupina Penta.
„Človek tak nemusí mať príliš veľkú fantáziu, aby si vedel predstaviť, že aj slovenskí klienti budú raz odkázaní na Fond ochrany vkladov,“ povedal Dohnal. „Žiadne dôvody na znepokojenie nad finančným sektorom nevideli v roku 2007 ani v USA,“ upozornil Dohnal. Rok nato v USA krach banky Lehman Brothers spustil najväčšiu krízu od konca druhej svetovej vojny. „Bankový trh na Slovensku je stabilný a zatiaľ nevidíme dôvody, pre ktoré by sme sa mali nejako znepokojovať,“ myslí si však Hudák.
Štátny tajomník vedie so slovenskými bankami i rokovania o podobe a konečnej výške ich budúcich daní. „Počas diskusie dali banky na stôl jedno konkrétne číslo, teda, že ich celkové daňové zaťaženie je 28 percent,“ povedal Hudák. Je to viac ako v prípade ostatných firiem platiacich 19–percentnú daň z príjmu. „Na druhej strane štatistika ukazuje, že stredné zaťaženie bánk v rámci krajín v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je na úrovni 30 percent,“ dodal Hudák.
Vláda zvažuje, že banky zdaní viac. Okrem použitia financií z fondu ochrany vkladov sa pripravuje aj zvýšenie bankového odvodu. Bankový odvod prijatý ešte minulou vládou vo výške 0,4 percenta z vybraných pasív by mal tento rok priniesť 80 miliónov eur. Ďalších 50 miliónov finančné domy zaplatia v prípade zavedenia 0,2–percentného odvodu z vkladov ľudí a zvýšenie daní z príjmov na 23 percent pri zachovaní súčasného zisku bánk by štátnej pokladnici prinieslo ďalších takmer 190 miliónov eur. Kabinet chce v súčinnosti s inými krajinami EÚ v rámci sektora posúdiť tiež daň z finančných transakcií.