Sucho tlačí na ceny
Slovensko zoberie tohto roku skromnejšiu úrodu obilia ako vlani. Sucho okrem strednej Európy postihlo aj USA, Rusko či Austráliu. Trhy doma aj vo svete už zareagovali na nižšie odhady úrody rastom cien pšenice. Slovenskí pekári zaplatia mlynom od júna za tonu múky priemerne o desať eur viac. Chlieb by však minimálne počas prázdnin nemal zdražieť.
Cena pšenice rastie posledné dva týždne. Burzy citlivo zareagovali na odhad svetovej úrody pšenice, ktorý urobilo americké ministerstvo poľnohospodárstva. To znížilo odhad produkcie z pôvodných 677,5 milióna ton na 669 miliónov ton. Podľa Petra Čermáka, analytika spoločnosti Colosseum, má ísť o najväčší pokles odhadu úrody od roku 2003.
Nižšej úrode sa nevyhne ani Slovensko. V najprodukčnejších oblastiach poriadne nenapršalo od marca a po vlne horúčav spojených s veterným počasím očakávajú slovenskí obilninári miestami výpadky v produkcii v rozsahu možno až jednej tretiny. Straty by mohli ešte zmierniť zrážky, ktoré meteorológovia predpovedajú na konci tohto týždňa.
„Ak výdatne nenaprší, prídeme o 30 až 40 percent produkcie obilia,“ odhadol aktuálny stav Peter Lelkes, predseda PD Sokolce. Toto družstvo zo Žitného ostrova pestuje obilniny na ploche 3 300 hektárov a prípadná nižšia úroda ho môže pripraviť o 700–tisíc eur. O nič lepšie nie sú na tom poľnohospodári v Levickom okrese.
„Z takmer celej plochy sme vyorali repku a teraz sa trasieme aj o úrodu pšenice a jačmeňa,“ povedal predseda družstva vo Veľkom Ďure Jozef Benčík. Vlani zobrali ďurskí družstevníci po šesť ton pšenice priemerne z hektára, tohto roku sa obávajú, či sa im urodí aspoň štyri tony zrna na hektári.
Pekári sa zatiaľ o nedostatok múky neobávajú, hoci si za ňu od prvého júna priplatia priemerne od 5 do 15 eur za jednu tonu. „S mlynmi máme uzavreté kontrakty až do konca augusta,“ informoval člen predstavenstva Zväzu pekárov a cukrárov Milan Rusina. Do cien chleba a múky by sa aktuálne zdraženie múky nemalo okamžite premietnuť, pretože pekári majú s obchodníkmi dohodnuté ceny na dlhšie obdobie. Rusina si myslí, že až samotná žatva ukáže, aký bude ďalší cenový vývoj.
Za pravdu mu dáva aj analytik Colossesa Petr Čermák. Vo svete sa momentálne predáva pšenica v rozmedzí od 170 do 205 eur. Ceny potravín by sa podľa Čermáka teda nemali zatiaľ zvyšovať.
„A prečo by sa vlastne mali. V priebehu posledných piatich rokov lietala cena pšenice od 140 po 250 dolárov, ale ani jeden raz sa pri znížení cien obilia nestalo, aby klesla cena chleba. Spracovatelia aj obchodníci by mali súčasnú turbulenciu ustáť na úkor svojich marží,“ pripomína predseda PD Veľký Ďur Jozef Benčík.
„Poľnohospodári síce vyhnojili porasty, ale bez vody nenarastie pšenica ani jačmeň,“ povedal šéf šľachtenia zo spoločnosti Selekt Bučany Tibor Roháčik. „Ak naprší, ešte stále by Slovensko mohlo dopestovať toľko sladovníckeho jačmeňa, aby sladovne mali dosť sladu na výrobu piva,“ predpokladá Ľudovít Sleziak zo spoločnosti Hordeum Sládkovičovo.
Všetko je v rukách počasia. To nedožičilo v máji poľnohospodárom obvyklé „veľkopriestorové dažde“. „Naopak, namiesto studeného a vlhkého mája sme zaznamenali sedem tropických a dvadsať letných dní,“ vysvetlil klimatológ Pavol Faško. Od marca chýba rastlinám miestami až sto litrov vody na metri štvorcovom, preto bude tohto roku nižšia úroda," dodal Faško.