Pomoc Španielom zvážime

Na pôde EÚ sa diskutuje, že španielske banky budú možno na úplné ozdravenie potrebovať až 300 miliárd eur. V dočasnom eurovale je teraz vyše 200 miliárd eur a v trvalom bude od júla asi 500 miliárd. Slovenský podiel je zhruba jedno percento. Španieli už priznali, že podobne ako Gréci, Íri a Portugalci, ktorým už únia pomohla, si nevedia požičať za primeranú cenu.

Slovenská vláda sa zatiaľ nerozhodla, či bude podporovať aj záchranu súkromných bánk. „Vítame návrhy opatrení, ktoré pomôžu stabilizovať situáciu v Európe, na ich zhodnotenie potrebujeme vedieť podrobnosti, ktoré zatiaľ neboli prezentované,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. Lídri eurozóny budú hľadať riešenie na summite koncom mesiaca.

„Španielsky bankový systém je zlomovým bodom pre existenciu eura,“ povedal Tomas Berggren, akciový analytik Saxo Bank. Vyriešenie problémov španielskych bánk bude podľa odhadov Saxo Bank stáť od 150 do 300 miliárd eur a verdikt musí podľa analytika padnúť do leta. „Ak by tamojší bankový sektor skolaboval, potom by sa nákaza rozšírila do zvyšku Európy a pravdepodobne ukončila eurozónu, ako ju dnes poznáme,“ myslí si Berggren. Tohto rizika sú si vedomí i európski lídri. „Než ale pošlú Španielsku peniaze, chcú od neho záväzok k ďalším reformám,“ dodal.

Problémom je, že Madrid sa už nemôže ďalej zadlžovať. Banky samy získať peniaze nevedia a ďalšia pomoc od Európskej centrálnej banky by sa ešte viac preniesla do infl ácie. Banky znášajú aj veľké investície do prázdnych nehnuteľností na pobreží. Navyše pre nesplácanie stavebných úverov nedokážu splniť podmienky na posilnenie kapitálu stanovené Európskym úradom pre bankový dohľad. Napríklad Banco Santander SA by mala posilniť kapitál o viac ako 15 miliárd eur.

Podľa Európskej komisie môže prebehnúť záchrana španielskych bánk momentálne pomocou dočasného eurovalu (EFSF) a po ratifikácii zmlúv aj cez trvalý euroval (ESM). „V konkrétnom prípade ale nepôjde o priamu rekapitalizáciu z EFSF/ESM, ale o úverové prostriedky poskytnuté v prospech členského štátu, ktorý ich následne použije na kapitálový vklad do príslušnej banky,“ vysvetlil Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „Komisia zároveň nevylučuje, že v budúcnosti dôjde k dohode o úprave právneho rámca tak, aby priama kapitalizácia bánk z európskych nástrojov bola možná,“ dodal Králik. V takomto prípade by už Slovensko neručilo len za schopnosť štátov, ale aj súkromných bánk splácať dlhy.

diskusia

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

Notifikácie Google News

mReportér

Zdielajte článok

• facebook
• X.com
• whats app
• Skopírovať link

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Rozumiem