Obce majú kde šetriť
Mestá a obce na rozdiel od minulosti, keď vždy protestovali proti uťahovaniu opaskov, pristali na šetrenie, ktoré im naordinoval minister financií Peter Kažimír. Budúci rok by mali samosprávy škrtať bežné výdavky o 10 % a mzdové výdavky o 5.
Ilustračné foto
Deficit obcí a žúp na budúci rok, ktorý rezort financií v lete navrhoval na 126 miliónov eur, by sa tak mal znížiť. Je však otázne, či navrhovaný defi cit nebol umelo zveličený. Ešte v roku 2011 mali samosprávy prebytok financií vo výške 24 miliónov eur. Samosprávy však tvrdia, že im odvtedy narástli nevyhnutné výdavky.
To, že pri hospodárení samospráv vláda problém nafukuje, aby potom mohla ohlásiť úspory, naznačovala opozícia už pri tohtoročnom hospodárení. Ešte v júli ministerstvo financií očakávalo negatívny dosah hospodárenia obcí na rozpočet vo výške 57 miliónov eur. Minulá vláda vraj nepočítala s dostatočnými výdavkami obcí na spolufi nancovanie eurofondov, a tak umelo podhodnotila rozpočtové výdavky. Teraz však už rezort financií počíta s dierou v hospodárení obcí a žúp „len“ vo výške asi 21 miliónov eur.
Bývalý štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška, nominovaný SDKÚ, v lete upozorňoval, že pri samosprávach vláda vytvorila umelý problém. „Samosprávy mali vlani prebytok 30 miliónov eur, ministerstvo financií im predpokladá vysoký deficit. Prečo? Ide len o účelové zhoršenie,“ tvrdil Tvaroška. Faktom je, že diera sa odvtedy naozaj zmenšila, ako avizoval Tvaroška. Ministerstvo financií však hovorí, župy a obce šetria a aj tak budú tento rok aj tak hospodáriť „horšie oproti skutočnosti roka 2011 i rozpočtu na rok 2012“.
Podľa primátorky Humenného Jany Vaľovej (Smer) pokles platov a výdavkov samosprávy pocítia. Môže ísť o vyše 200 miliónov eur. „Nikto nie je rád, ak sa má pristúpiť k ďalším škrtom, viem o kolegoch z iných miest, ktorí budú mať s týmto opatrením problém, a bude to mať dopad na poskytovanie služieb občanom, ale v našom prípade to nehrozí,“ uvádza Vaľová. Humenné v tomto roku pristúpilo k prehodnoteniu niektorých zmlúv s dodávateľmi energie spred 10 rokov.
„Zmenili sme dodávateľa, výrazne šetríme na pouličnom osvetlení. Úspory v budúcom roku vidím aj pri energiách či v technických službách,“ dopĺňa primátorka, ktorá čelila kritike za viac funkcií a vysoké ohodnotenie. V rámci 5–percentného šetrenia na mzdách nepôjdu cestou prepúšťania, pri schvaľovaní rozpočtu by si na platy mali siahnuť práve miestni poslanci. Problémy s uťahovaním opaskov má však, naopak, Liptovský Mikuláš. Primátor Alexander Slafkovský (SDKÚ) tvrdí, že priestor na šetrenie sa vyčerpal. Ďalšie šetrenie na úrovni samospráv považuje za nesystémový krok.
„Za posledné dva roky sme zoškrtávali výdavky o 20 %. Počet úradníkov sa znížil o takmer 14 %. Mesto má stále dlžoby z minulosti, ktoré potrebujeme riešiť,“ konštatuje Slafk ovský. Podľa neho bude pre mestá a obce dôležité, ako sa budú vyvíjať podielové dane. „Zhruba 45 % financií nám ide od štátu, zvyšok si musíme pozháňať sami. Určite nechceme ísť cestou zvyšovania daní a poplatkov, to by nás ľudia už ukameňovali,“ tvrdí.
Súvisiace články
Ekonomika | pred 13 rokmi | 35
