Časť diaľnice zaplatí štát
Neskoré odovzdanie diaľničného úseku D1 Hubová – Ivachnová pri Ružomberku bude mať pre krajinu trpkú príchuť. Štát sa pravdepodobne nevyhne situácii, kedy bude musieť časť diaľnice zaplatiť z vlastného vrecka a nie z europeňazí.
Pätnásťkilometrová štvorprúdovka, ktorej súčasťou je dvojkilometrový tunel Čebrať, sa totiž mala podľa plánov postaviť do konca roka 2015, no vodičom sa celý úsek sprístupní pre neustále zdržiavanie výstavby možno okolo roku 2018.
Ešte tento mesiac rozhodnú eurokomisári v Bruseli o rozdelení autostrády na dve fázy. „Uskutoční sa technické stretnutie, na ktorom zástupcom Koordinačnej jednotky Európskej komisie odprezentujeme scenáre fázovania projektu D1 Hubová – Ivachnová podľa aktuálnej verzie podľa metodického dokumentu,“ potvrdil hovorca ministra dopravy Martin Kóňa.
Práve rozdelenie diaľnice na dve fázy zvolil šéf rezortu dopravy Ján Počiatek (Smer) preto, aby neprepadli všetky eurofondy vyčlenené na stavbu, a na druhej strane, aby sa aspoň čiastočne pokračovalo v plnení sľubov o zreálnení liptovskej diaľnice. Štyri pruhy s tunelom mali vyjsť na 465 miliónov eur.
Prvá fáza, ktorej súčasťou by malo byť razenie tunela Čebrať, má byť odovzdaná do marca roku 2017. „Náklady, ktoré vzniknú od januára 2016 do marca 2017, budú pokladané za neoprávnené, a teda musia byť zaplatené zo štátneho rozpočtu. Zároveň však druhá fáza projektu môže ísť sčasti paralelne s prvou, môže sa začať už v januári 2014 a výdavky budú platené už z nového programového obdobia,“ vysvetľuje Kóňa. V druhej fáze by sa mali budovať ostatné stavebné objekty, napríklad mosty.
To, že sa v Bruseli schyľuje ku kľúčovej debate o diaľnici, naznačil aj Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „Očakávame, že o fázovaní, prípadne rozdelení projektov budeme so slovenskými orgánmi rokovať v najbližšom čase. Komisia zatiaľ nedostala žiadnu žiadosť týkajúcu sa rozdelenia projektu na menšie časti. Pripomíname však, že každý návrh projektu musí spĺňať všetky zákonné požiadavky,“ vraví Králik.
Okrem toho, že prvá fáza bude hotová na začiatku roka 2017, sa musí dodržať aj pravidlo, ktoré hovorí o tom, že projekt musí mať dve technicky a finančne oddeliteľné časti a druhá fáza sa zaplatí z eurofondov na roky 2014 až 2020. Podobne sa fázovalo aj za čias ministrovania Jána Figeľa (KDH), keď sa diaľnica Jánovce – Studenec rozdelila na dva úseky, Jánovce – Jablonov a Jablonov – Studenec.
Základný kameň sa mal v Liptove poklepávať už v jeseni minulého roka. Najskôr sa takmer pol roka meškalo s vypísaním verejného obstarávania na staviteľa a teraz sa už nejaký čas čaká na verdikt Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý celý tender prešetruje.
„Na predmetnej zákazke vykonáva úrad kontrolu. V priebehu kontroly sa úrad k ďalším podrobnostiam nevyjadruje až do jej ukončenia,“ poznamenal Ján Mažgút z tlačového oddelenia Úradu pre verejné obstarávanie. Proces o námietke, ktorou si chcel najlacnejší z tendra, Hant BA DS spolu s talianskym partnerom, po vyradení zo súťaže opäť vydobyť miesto lídra, úrad ukončil. Je teda pravdepodobné, že buď diaľnicu postavia oni, alebo sa súťaž o ňu vypíše nanovo.
Na meškajúcu autostrádu nadávajú aj ľudia z dotknutých obcí. „Diaľnica by sa mala dokončiť čo najskôr. Počas víkendov sú smerom od Liptovského Mikuláša do Ružomberka niekoľkokilometrové kolóny,“ rozpráva starosta obce Ivachnová Vladimír Guoth. Okrem tejto diaľnice sa načas nepostaví ani štvorprúdovka pri Martine, medzi Turanmi a Hubovou. Dokončenie celej D1 z Bratislavy do Košíc je odhadované okolo roku 2022.