Centrálna banka chce zlacniť úvery
Banky napriek ustavičnému tlačeniu nových peňazí neposkytujú dostatočné množstvo úverov na rozhýbanie slabej európskej ekonomiky. Peniaze si banky z obáv často radšej bez rizika strát ukladajú v bezpečnej Európskej centrálnej banke. Centrálna banka však chce peniaze vidieť radšej v ekonomike a tak zvažuje, že za uloženie peňazí budú komerčné banky platiť.
Pre bežných ľudí tento krok môže priniesť mierne zníženie úrokov z krátkodobých pôžičiek, vkladov, ale aj vyšší rast cien. Ak by Európska centrálna banka nakoniec pristúpila k záporným úrokovým sadzbám, stalo by sa tak po prvý raz v histórii eura.
„S ostatnými guvernérmi sme diskutovali o možnosti zníženia úrokových sadzieb až do záporných sadzieb,“ povedal prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Tieto úvahy sa zatiaľ týkajú len jednodňovej depozitnej sadby, ktorá je momentálne na nule. Európske banky napriek žiadnemu zisku majú za nulový úrok v centrálnej banke uložených podľa údajov agentúry Reuters približne 666 miliárd eur. Povinnosť platiť za uloženie peňazí by finančným domom spôsobovala straty, čím by boli motivované viac poskytovať úvery a podporiť tak celkový ekonomický rast eurozóny.
„Ak by k poklesu sadzieb Európskej centrálnej banky do negatívnych úrovní predsa len došlo, v princípe by to mohlo znížiť úrokové sadzby na medzibankovom trhu, ako aj pre konečných klientov,“ povedal hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. Záporné hodnoty by s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahli krátkodobé medzibankové sadzby ako denný a týždenný Euribor.
„Od týchto sadzieb sa pritom odvíjajú napríklad úroky na kontokorentných úveroch firiem či úročenie korporátnych vkladov,“ vysvetlil Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne.
Záporné úrokové sadzby by tiež mohli pomôcť pri financovaní štátov. „V rámci eurozóny to môže do určitej miery motivovať banky, aby svoju prebytočnú likviditu namiesto do Európskej centrálnej banky ukladali do štátnych pokladničných poukážok, čo by mohlo viesť k zníženiu úrokových sadzieb, ktoré štáty na trhu platia,“ dodal Baláž. Pri hypotékach či spotrebných úveroch však slovenské finančné domy výrazný pokles neočakávajú ani po zavedení záporných úrokových sadzieb.
Banky totiž v ťažkých ekonomických časoch počítajú s rastom nesplácaných úverov, na ktoré si musia vytvárať rezervy.
„Výška úrokových sadzieb z úverov môže byť negatívne ovplyvnená vývojom rizikových nákladov. Rast rizika vyplývajúci z nesplácania úverov sa už aj za deväť mesiacov tohto roka odzrkadľuje v medziročnom náraste objemu vytvorených opravných položiek za celý bankový sektor o 47 percent,“ povedal analytik Tatra banky Juraj Valachy. Slovenské finančné domy tak v budúcom roku počítajú len s miernym poklesom úrokových sadzieb pri hypotékach či spotrebných úveroch.
Ekonómovia tiež upozorňujú, že záporné úrokové sadzby nemusia nakoniec viesť k želanému naštartovaniu európskej ekonomiky. „Ak nie je po úveroch dopyt alebo majú banky obavy poskytovať úvery, tak potom sa nulovými alebo zápornými sadzbami veľa nedosiahne a peniaze sa do ekonomiky nedostanú,“ upozornil Marek Gábriš, analytik ČSOB. Navyše príliš veľa peňazí v ekonomike môže viesť k zbytočnému zvyšovaniu cien tovarov a služieb. ,,Celé by sa to nakoniec mohlo skončiť vysokým rastom cien energií v časoch recesie eurozóny," uzavrela Markéta Šichtařová, riaditeľka Next Finance.