Práce bude viac až koncom roka
Európe potrvá ešte viac ako pol roka, kým sa dostane od recesie k ekonomickému rastu, ktorý prinesie nové pracovné miesta.
Predpovedá to najnovšie Európska komisia vo svojej jarnej prognóze. Odhady stavu európskych ekonomík pritom menila za posledné obdobie hneď niekoľkokrát. Podľa pôvodných odhadov si mali európske štáty „polepšiť“ už v lete tohto roka. Ku dnu sa však čoraz viac dostávajú krajiny ako Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Holandsko, ktoré pre snahu znížiť vysoké dlhy budú aj v tomto roku v recesii.
Ekonomika eurozóny tento rok klesne o 0,4 percenta a hrubý domáci produkt celej EÚ sa zníži o 0,1 percenta. Tohtoročná miera nezamestnanosti podľa prognózy stúpne v EÚ na 11,1 percenta z minuloročných 10,5 percenta. V eurozóne by sa mala vyšplhať až na 12,2 z pôvodných 11,4 percenta.
Komisia však predpokladá, že koncom roka sa ekonomika únie vráti k rastu. Hlavným motorom by mal byť export, domáci dopyt bude aj naďalej stagnovať. Budúci rok tak ekonomika únie stúpne o 1,4 percenta a ekonomika eurozóny o 1,2 percenta.
Kažimír je proti výnimkám
Komisia ústami eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna vyhlásila, že práve recesiou najviac zmietané krajiny Španielsko a Francúzsko dostanú dvojročný odklad na to, aby znížili rozpočtový deficit pod tri percentá hrubého domáceho produktu. Francúzsko tak má urobiť do konca budúceho roka, Španielsko až o rok nato. Tak by sa malo zabrániť väčšiemu prehlbovaniu recesie v týchto krajinách.
„Vzhľadom na ich ekonomickú situáciu dostanú výnimku. Za to však požadujeme väčšie reformy na trhu práce,“ povedal Olli Rehn. Zároveň upozornil na nutnosť pre Slovinsko prijímať ďalšie úsporné opatrenia, aby krajina nemusela v najbližšom čase čerpať medzinárodnú finančnú pomoc.
Podľa ministra financií Petra Kažimíra však Slovensko s podobnými výnimkami nesúhlasí. Od Bruselu bude požadovať dohodu na novom tempe prijímania úsporných opatrení. „Je možnosť rozdať karty nanovo, ale všetkým krajinám. Do úvahy sa musí brať výška dlhu, schopnosť krajiny financovať sa na trhu, ako aj to, akú má krajina nezamestnanosť a či reálne dokáže produkovať nové pracovné miesta,“ povedal Kažimír.
Slovensku Brusel verí viac
Komisia je pritom optimistickejšia, čo sa týka očakávaného vývoja verejných financií Slovenska. Najnovšie viac verí slovenskej vláde v cieli znížiť tohtoročný deficit na 2,9 percenta výkonu ekonomiky. Ešte vo februári počítala s deficitom na úrovni 3,3 percenta a teraz odhaduje náš deficit na 3 percentá. Brusel totiž už započítal aj konsolidačné opatrenia avizované vládou v marci. Tie sa majú sústrediť na znižovanie výdavkov, šetrenie v zdravotníctve a dodatočné príjmy z dividend. Ďalšie príjmy majú pochádzať z predaja telekomunikačných licencií a z opatrení spojených so strategickými zásobami ropy.
„Opustíme tak trestnú lavicu krajín, ktoré porušujú Pakt stability a rastu, teda mali by sme sa dostať z procedúry nadmerného deficitu. To určite patrične ocenia aj medzinárodné finančné trhy a naše úroky, za ktoré si požičiavame, by mohli ďalej klesať,“ konštatoval Kažimír. Už menej spokojné s prognózou komisie je Maďarsko. Maďarský minister hospodárstva správu označil za „nesprávnu“ a „nespravodlivú“. Komisia tvrdí, že deficit maďarského rozpočtu sa v budúcom roku dostane nad cieľovú hranicu troch percent.
Ľudí bez práce ubudne o rok
Komisiou odhadovaný tohtoročný rast slovenskej ekonomiky na úrovni jedného percenta je oproti februárovej prognóze nižší o 0,1 percentuálneho bodu. V roku 2014 by sa mal podľa odhadov Bruselu hospodársky rast krajiny opäť zrýchliť na 2,8 percenta.
„Dôvodom spomalenia rastu ekonomiky je pretrvávajúci slabý domáci dopyt vyplývajúci zo situácie na trhu práce a takisto pokles externého dopytu zo strany tradičných obchodných partnerov,“ uvádza komisia vo svojej správe.
Brusel však očakáva postupné zotavovanie hospodárstva od druhej polovice tohto roka. Ekonomiku by malo podporiť obnovenie súkromných investícií a opätovný rast zahraničného dopytu, ktorého náznaky ukazujú mesačné indikátory nových objednávok v priemysle.
Spolu s pomalším hospodárskym rastom komisia očakáva aj spomalenie rastu spotrebiteľských cien z vlaňajších 3,7 percenta na tohtoročných 1,9 percenta. V roku 2014 by sa mal rast cien zrýchliť iba mierne na úroveň dvoch percent. Tlačiť na ceny by mal aj slabnúci domáci dopyt. S tým súvisí aj miera nezamestnanosti, ktorá by mala v tomto roku stúpnuť na 14,5 percenta. Pokles komisia očakáva o rok neskôr, a to na 14,1 percenta.