Európu môže z krízy dostať slabšie euro
Spoločnú európsku menu čaká dlhšie obdobie kurzového pôstu oproti silnejúcemu americkému doláru.
Ide o dôsledok krízy, ktorý sa prejaví aj na peňaženkách Európanov. Tí musia počítať so slabým kurzom, ktorý dá však na druhej strane priestor pre lacnejší export z Európy mimo eurozóny. Zdá sa, že slabé euro je možno jediným východiskom z krízy. Politici už totiž uskutočnili niekoľko krokov, ktoré však nepriniesli vždy očakávané výsledky.
Vytvoril sa síce euroval, ktorým sa zastavilo šírenie dlhovej krízy zo zadlžených krajín južnej Európy, naordinovanie následných škrtov s cieľom dlhy znížiť však poslalo väčšinu eurozóny do recesie. Tá sa mala podľa odhadov z konca vlaňajška skončiť v polovici tohto roka, teraz však analytici hovoria, že sa tak stane najskôr začiatkom roka 2014. Keď trhy v úvode mája pochopili, že kríza bude dlhšia, euro sa oslabilo z úrovní okolo 1,32 dolára za jedno euro až k hranici 1,29 dolára za euro.
Trhy len ukazujú, že európska ekonomika v súčasnosti nemá na to, aby bolo euro príliš pevné. Silné euro škodí exportu, a ten je pre väčšinu európskych štátov vrátane Slovenska hnacím motorom ekonomiky. Práve preto sa hlásia k oslabeniu meny tie štáty, ktoré majú s udržaním tempa rastu hospodárstva problémy. Najviac práve Francúzsko, ktoré je tento rok v recesii. Krajina galského kohúta však naráža vo svojej snahe na Nemecko, ktoré sa pre prípadné zásahy bojí rozkolísaného kurzu eura.
„Silná mena Slovensku škodí ešte viac než Francúzsku. To má totiž veľký vnútorný trh. Naopak, slovenská ekonomika je orientovaná na export. Domáci dopyt slovenskú ekonomiku nezachráni,“ konštatuje analytik Next Finance Jiří Cihlář.
Slabá domáca mena podľa analytikov takmer automaticky likviduje zahraničnú konkurenciu, ktorá prichádza z krajín so silnými menami. Slabou menou sa dá odvrátiť aj krátkodobé riziko deflácie. Predražuje však import, teda palivá, suroviny pre priemysel, znehodnocuje úspory a zvyšuje neistotu v ekonomike. „Naopak, silné euro z krátkodobého hľadiska časť európskych politikov považuje za riziko pre zamestnanosť, rast hrubého domáceho produktu či daňové príjmy,“ tvrdí analytik portálu euractiv. sk Radovan Geist.
Oslabujúce euro je výhodné najmä pre tie podniky, ktoré nakupujú vstupy do svojej výroby na domácom, „eurovom“ trhu, no ich produkcia smeruje mimo eurozóny. Naopak, podniky, ktoré nakupujú aj predávajú v rámci eurozóny, výkyvy vo vývoji kurzu eura voči iným menám nemusia pocítiť takmer vôbec. „Treba však upozorniť, že približne 85 percent vývozu Slovenska dlhodobo smeruje do krajín EÚ, ktorá bude v strednodobom a dlhodobom horizonte v ekonomickej recesii. Oni sú však tí, čo vo veľkom vyvážajú na mimoeurópske trhy. Práve im by pomohlo oslabovanie meny,“ konštatuje analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
S úspechom slovenských exportných priemyselných firiem, ktoré zamestnávajú viac než štvrtinu pracovnej sily v krajine, sú momentálne úzko previazané podnikové investície, ako aj samotná zamestnanosť. Otvorenosť ekonomiky meraná podielom vývozov a dovozov výrobkov a služieb na nominálnom HDP dosiahla v minulom roku hranicu 186 percent.
Napríklad jednej stavebnej firme z Vranova nad Topľou, ktorá obchoduje aj s USA, by podľa jej majiteľa Andreja Žipaja oslabujúca mena pomohla pri naštartovaní biznisu, ktorý posledné mesiace pociťuje menej zákaziek. Kurz však nemusí byť natoľko dôležitý pre automobilky.
„Kia Motors Slovakia má prevažnú väčšinu svojich kontraktov uzatvorenú v eurách, nakoľko sa svojou produkciou zameriava na európsky trh a blízke krajiny,“ povedal Jozef Bačé z Kia Motors Slovakia. Podobne je na tom aj obchodný reťazec Billa, ktorý podľa jeho hovorcu Ľudovíta Tótha oslabovanie meny veľmi nepociťuje.
Silu eura, naopak, sledujú ľudia žijúci v blízkosti hraníc. „Vďaka silnému euru na Slovensku je takisto výhodnejšie nakupovať v okolitých krajinách. Ľudia idú za lacnejším, najmä čo sa potravín a vecí potrebných k bežnému životu týka. Problém Slovenska je v tom, že prakticky 70 percent obyvateľstva žije v regiónoch dostupných k hranici menej ako 50 km. Keď príde k prepadu kurzov mien susedných štátov, obchodníci zúfajú, lebo spotreba u nás klesá,“ hovorí analytik na prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský.
Posilňovať by voči euru nemala v najbližších mesiacoch česká koruna. Za oslabením koruny nad 26 korún za euro je podľa ekonómov predovšetkým slabý výkon tamojšej ekonomiky. „Česká mena v posledných dňoch oslabila na najnižšie hodnoty od januára 2010. Recesia, ako aj hrozba intervencie zo strany Českej národnej banky bude korunu držať na nízkych úrovniach dlhšiu dobu. Obrat by mal prísť až v druhej polovici roka,“ dodáva Cihlář.