Maďarská 'Orbánomika' sa chváli výsledkami, otázniky zostávajú
Maďari dostali tento mesiac do schránok letáky, kde sa mohli dočítať, že ekonomike sa darí, nech už si zahraniční kritici myslia, čo chcú.
Letáky ozdobené národnou vlajkou a financované vládou oslavujú kroky konzervatívnej vlády premiéra Viktora Orbána. „Maďarsko je na tom lepšie,“ píše sa v letákoch. Niektorí analytici sa však pýtajú, aká bude cena tohto úspechu, napísala agentúra Reuters.
Dve udalosti skutočne podporujú tvrdenie na letáku a ospravedlňujú Orbánove odmietnutie prísnych úsporných opatrení. Prvý z nich je správa štatistického úradu, ktorý oznámil, že ekonomika v prvom štvrťroku vzrástla v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,7 percenta. Maďarsko sa tak dostalo z druhej recesie za posledných niekoľko rokov.
Druhá udalosť, ktorá zavŕšila Orbánov najlepší mesiac od roku 2010, keď sa ujal funkcie, prišla tento týždeň. Európska komisia v stredu ukončila disciplinárne konanie s Maďarskom kvôli nadmerným rozpočtovým deficitom. Pre Orbána je tento vývoj politickým triumfom a zadosťučinením po tom, čo Brusel, Medzinárodný menový fond a radu analytikov predpovedali, že jeho výstredná politika krajinu zruinuje.
Sú tu však aj ďalšie správy. Medziročne ekonomika v prvom štvrťroku klesla o 0,9 percenta a mnohí ekonómovia sa domnievajú, že Orbánova politika môže Maďarsko poslať do obdobia veľmi pomalého rastu. Dôvodom je to, že zo zeme odohnala niekoľko zahraničných investorov, ktorých peniaze Maďarsko potrebuje na financovanie silnejšieho oživenia.
Hlavným bodom „Orbánomiky“, ako sa politike Orbána niekedy hovorí, je prevod peňazí zo súkromného sektora spotrebiteľom a verejnému sektoru v nádeji, že sa tým zníži rozpočtový deficit a docieli sa ekonomický rast. Okrem iného Orbán donútil energetické spoločnosti znížiť ceny energií, zdanil banky, fakticky znárodnil súkromné penzijné fondy a zaviedol „krízovú daň“, ktorú museli zaplatiť telekomunikačné, energetické a maloobchodné spoločnosti, teda sektory, v ktorých sú silnými hráčmi zahraničné firmy. Prínos týchto krokov je však podľa analytikov iba krátkodobý.
Podľa mnohých ekonómov je tiež zatiaľ príliš skoro na vyhlásenie, že maďarská ekonomika oživuje. Vývoz rastie vďaka automobilovému priemyslu, ktorý je jedným z mála, na ktorý nedoľahli Orbánove dane. Poľnohospodári tento rok čakajú lepšiu úrodu, čo by mohlo tiež rast podporiť. A nariadené zníženie cien energií spôsobilo, že ľuďom zostalo v peňaženkách viac peňazí, inflácia je nízka a dôvera spotrebiteľov rastie.
Najzraniteľnejšie zostáva Maďarsko v oblasti štátneho dlhu. Ten sa pohybuje okolo 80 percent hrubého domáceho produktu a je najvyšší z krajín strednej Európy. Stále je však menší, než má mnoho krajín západnej Európy.
Niektorí ľudia v Maďarsku vyhlasujú, že je čas na to zhodnotiť, kto má lepší prístup. Či Orbán, alebo zákonodarcovia v Bruseli a MMF, ktorí už dlho Orbánovu politiku kritizujú.
„Ak sa pozriete na krajiny južnej Európy, ktoré vykonali učebnicové ortodoxné úspory, tie sú teraz v špirále recesie,“ uviedol analytik Takarékbank Gergely Suppan. „Takže v porovnaní s tým sme z toho vyviazli oveľa lepšie.“
Dlhodobý ekonomický výhľad je však menej ružový kvôli vplyvu Orbánovej politiky na investičnú klímu v krajine. Vláda sa teraz snaží uistiť podnikateľov, že nezavedie žiadne ďalšie drastické opatrenia, ale bude to trvať ešte chvíľu, než sa jej podarí obnoviť dôveru investorov. Podľa marcovej správy MMF investície v Maďarsku klesli na najnižšiu hodnotu za desať rokov.
Centrálna banka tento týždeň uviedla, že priame zahraničné investície v krajine sa za minulý rok viac ako zdvojnásobili na 10,46 miliardy eur. Rast však spôsobili prevažne finančné toky a rekapitalizácia miestnych pobočiek zahraničných bánk. Bez týchto peňazí investície predstavovali len 3,5 miliardy eur.