Premiér ohlásil ďalšie úspory
Vláda bude pre budúci rok hľadať ďalšie úspory v rozsahu viac ako pol miliardy eur.
Ilustračné foto
Premiér Robert Fico totiž potvrdil, že budúcoročný štátny rozpočet bude naplánovaný s deficitom 2,6 percenta výkonu ekonomiky. Tento rok má deficit klesnúť na 2,9 percenta z vlaňajších 4,3 percenta. Ako sa ďalšie úspory dosiahnu, zatiaľ nie je jasné. Pokles deficitu na rok 2014 už avizovalo ministerstvo financií, ale po tom, čo od úsporných balíkov ustúpili viaceré krajiny EÚ, nebolo jasné, či 2,6-percentný deficit bude napísaný v očakávanom návrhu štátneho rozpočtu.
„Vieme to nastaviť tak, aby sme udržali plánovanú výšku deficitu aj v roku 2014,“ povedal v utorok o plánovanom 2,6-percentnom deficite na otázku Pravdy premiér Robert Fico. Premiér už potvrdil, že konsolidovať sa nebude na úkor sociálnych dávok a plošne by sa nemali zvyšovať dane. Časť peňazí by sa mala ušetriť cez reformu štátnej a verejnej správy, tiež úsporami vo výdavkoch rozpočtu a lepšou efektívnosťou výberu daní. Zvažuje sa aj nová daň z luxusných nehnuteľností.
Vychádzajúc z programu stability na roky 2013 až 2016 a východísk rozpočtu, bude musieť štát v roku 2014 ušetriť 566 miliónov eur a v roku 2015 sumu 970 miliónov eur. „Takéto sumy sa dajú získať jedine hlbokými reformami na príjmovej a výdavkovej strane. Preto počas leta môžeme čakať balík návrhov, ako tieto peniaze získať,“ odhadol Boris Fojtík, analytik Tatra banky.
Vládu tlačí k múru domáca dlhová brzda. Ak by sa deficity neznižovali tak, ako naplánoval rezort financií, dlh by postupne dosiahol 57 percent HDP a vláda by potom v roku 2017 musela predložiť vyrovnaný rozpočet. To by malo značné dosahy na životnú úroveň ľudí, aj keď by to zmiernilo dlh pre budúce generácie. „Čisto teoreticky, pokiaľ by malo dôjsť dnes k skokovitému dosiahnutiu vyrovnanej bilancie, tak by ekonomiku spomalila rádovo o dva percentné body so sprievodným nárastom nezamestnanosti,“ dodal Fojtík.
Vláda v čase konsolidácie a naháňania rastu ekonomiky musí hľadať peniaze na spolufinancovanie fondov EÚ. V tomto roku nám reálne hrozí prepadnutie 350 miliónov eur z eurofondov, pre ktoré požadujeme od Bruselu o rok dlhšie čerpanie. Európska komisia na to súhlas dala, ale žiadosť musí schváliť ešte Európsky parlament. „Problém je, že tento rok sa zobudili aj ďalšie štáty a ich snaha tiež pristúpiť k tejto dohode môže zablokovať celý proces,“ upozornil Fico. Európska komisia rokovanie o presune nevyčerpaných eurofondov umožnila zatiaľ len Slovensku a Rumunsku.
Slovensko sa na eurofondy spolieha aj do budúcnosti. „Slovensko odišlo z rokovaní o viacročnej finančnej perspektíve s čistou pozíciou vyše trinásť miliárd eur a je veľmi dôležité, ako budú tieto získané peniaze využité v budúcnosti,“ povedal Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie a komisár pre inštitucionálne vzťahy a administratívu. „Osemdesiat percent verejných investícií je realizovaných z európskych peňazí a bez týchto zdrojov neprežijeme,“ dodal Fico.
Súvisiace články
Ekonomika | pred 13 rokmi | 12
