Štát hotelom dotácie dávať nebude
Dotáciu na každého zahraničného hosťa, ktorý v hoteli či penzióne strávi minimálne päť nocí, štát dávať nebude. Zistilo sa totiž, že peňazí v štátnej kase nie je toľko, aby ročne putovali plánované dva milióny eur na podporu cestovného ruchu.
"Dotácie na vízových turistov v budúcom roku nebudú. Dôvodom je, že sa nepodarilo nájsť potrebnú sumu v budúcoročnom štátnom rozpočte. K tejto myšlienke sa plánujeme vrátiť v budúcnosti, keď bude priaznivejšia situácia, čo sa týka výdavkovej strany štátneho rozpočtu,“ potvrdil Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy. Jednorazová dotácia na každého jedného hosťa spoza schengenského priestoru, ktorý by zotrval v našej krajine päť nocí, mala byť 35 eur.
Podľa odborníkov na turizmus sa nápad s dotáciami mal šancu ujať. "Koľko turistov bude skutočne takých, že zostanú na Slovensku aj dlhšie ako päť dní, ukáže až čas. V prvom rade by to však mohli byť tí, ktorí prídu na pobyt do kúpeľov,“ uvažuje Stanislav Macko, prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr. Finančne zadotovať podnikateľov v cestovnom ruchu mal štát len v prípade, ak presvedčia na pobyt zahraničných turistov.
"Jediným zámerom tohto návrhu bolo prilákať na Slovensko viac zahraničných hostí, ktorí by u nás zostali dlhšiu dobu, a počas svojho pobytu by u nás prirodzene míňali peniaze, z čoho by mali profit štát aj miestni podnikatelia,“ vysvetľuje Kóňa. Informácia, že finančná podpora sa nakoniec udeľovať nebude, prišla po tom, čo návrh skritizovali opoziční poslanci.
Ivan Štefanec (SDKÚ) vravel, že vláda pripravuje zákony, ktoré pomáhajú finančným skupinám na úkor občanov. "Najvyššiu šancu na získanie dotácií majú veľkí podnikatelia a špekulanti. Dotácie nepomôžu majiteľom malých penziónov, keďže tie majú menšiu šancu na prilákanie veľkých skupín hostí spoza schengenského priestoru. Tento zákon navyše nevytvorí ani jedno nové pracovné miesto, len rozdelí verejné zdroje, ktorých aj tak nemáme na rozdávanie,“ poznamenal Štefanec. Pridal sa k nemu aj Alojz Hlina (nezaradený). "V našich podmienkach sú to väčšinou bohatí turisti z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí idú lyžovať do Vysokých alebo Nízkych Tatier,“ vraví poslanec.
V Tatrách vlastní niekoľko hotelov spoločnosť Tatry mountain resorts, v pozadí ktorej je aj finančná skupina J&T. "Zaklínadlo ,finančné skupiny' sa začína používať na všetko, čo sa deje a ľahko sa politicky predáva,“ poznamenala k výrokom opozičných politikov Zuzana Fabiánová, hovorkyňa Tatry mountain resorts. Ako ďalej dodáva, ľudia by si mali uvedomiť, že len v oblasti Tatier a Liptova je viac ako 30-tisíc lôžok a Tatry mountain resorts obsadzuje dve tisícky.
Okrem domácej klientely prichádza do ich hotelov klientela z Poľska, Česka, ale aj z pobaltských krajín, západnej a východnej Európy. "Cieľ podpory bol správny, a teda podporiť dlhodobejšie pobyty. Priemerná dĺžka pobytu v našich hoteloch počas roka sú 3 dni. V hlavnej sezóne sa minimálny pobyt v Jasnej drží na 7 nociach,“ konkretizuje Fabiánová.
Hlasy z opozície však hovorili o diskriminácii tých menších. Rezort dopravy sa bráni, že pravidlá boli nastavené pre všetkých rovnako. "Prijímateľmi pritom mohli byť nielen ubytovacie zariadenia, ale napríklad aj slovenské či zahraničné cestovné kancelárie, organizátori rôznych kongresov a podobne. Nerozdeľujeme ubytovacie zariadenia na drahé a lacné,“ uzatvára Kóňa.