Americký Fed oslávil storočnicu
Federálny rezervný systém (Fed), americká obdoba centrálnej banky, bol zavedený po ére finančnej paniky a hospodárskych kríz na prelome 19. a 20. storočia.
Maklér na burze cenných papierov NYSE v New Yorku počúva tlačovú konferenciu prezidenta Federálneho rezervného systému (Fed) Bena Bernankea v stredu 18. decembra 2013.
Mal napomôcť hospodárskej stabilite a k jeho úlohám patrí zabezpečiť monetárnou politikou stabilitu cien a vysokú zamestnanosť. Okrem toho je vlastne bankou bánk, bankou federálnej vlády aj kontrolórom a regulátorom bánk. Unikátnosť Fedu, ktorý bol založený pred 100 rokmi, 23. decembra 1913, spočíva okrem zásadného vplyvu na ekonomiku USA v kombinácii verejnej funkcie s jeho nezávislosťou.
Prvé obdoby centrálnych bánk vo svete, švédska Riksbank a anglická Bank of England, vznikli v druhej polovici 17. storočia. V Spojených štátoch bola založená prvá centrálna banka v roku 1791 (Bank of the United States, Banka Spojených štátov). Hlavnou úlohou tejto banky, ktorá sídlila vo Filadelfii, bola okrem iného emisia papierových peňazí. Mandát banky bol na 20 rokov a v roku 1816 tak bola založená tiež na 20 rokov obdobná inštitúcia, Druhá banka Spojených štátov.
Potom ale panoval v bankovníctve chaos, keď niekoľko sto bánk mohlo vydávať vlastné peniaze a Spojené štáty zasiahlo množstvo kríz. Po „panike z roku 1907“ silneli hlasy volajúce po zmene existujúceho systému. Pred Vianocami roku 1913 bol schválený a prezidentom Woodrowom Wilsonom podpísaný Zákon o federálnych rezervách, ktorý vytvoril nový bankový systém. Znenie zákona vzniklo na tajnej schôdzke politikov a vplyvných bankárov v roku 1910 na ostrove Jekyll Island v Georgii. Ďalšie reformy bankového systému priniesli bankové zákony z rokov 1933 a 1935.
Fed tvorí 12 súkromných bánk
Fed tvorí 12 regionálnych súkromných bánk pôsobiacich na vymedzenom území (district): Boston, New York, Philadelphia, Cleveland, Richmond, Atlanta, Chicago, St. Louis, Minneapolis, Kansas City, Dallas a San Francisco. V čele Fedu je sedemčlenná Rada guvernérov (Board of Governers), ktorá schvaľuje zmeny v diskontných sadzbách a požiadavkách na rezervy a riadi regulačné operácie. Jej členov vymenúva prezident so súhlasom Senátu na 14 rokov. Predsedu Rady potvrdzuje prezident na štvorročné obdobie. Súčasnému guvernérovi Benu Bernankemu končí jeho druhý štvorročný mandát 31. januára, vo funkcii ho nahradí súčasná viceguvernérka banky Janet Yellenová, ktorá bude prvou ženou na čele inštitúcie.
Kľúčovou inštitúciou Fedu je dvanásťčlenný Výbor pre operácie na voľnom trhu (FOMC), ktorý vznikol v 30. rokoch. Z jeho dvanástich členov s hlasovacím právom je sedem členov Rady guvernérov a päť prezidentov regionálnych bánk Federálneho rezervného systému. Prezident FRB New York má trvalé hlasovacie právo a v prípade ďalších štyroch sa ostatných jedenásť pravidelne strieda. Ako už z názvu vyplýva, FOMC sa zaoberá operáciami na voľnom trhu, teda predajom a nákupom štátnych dlhopisov, čím ovplyvňuje objem rezerv bánk, objem peňazí v ekonomike a výšku úrokových sadzieb.
Fed tlačí peniaze do ekonomiky
Fed drží od konca roka 2008 základné úrokové sadzby takmer na nule a ekonomiku podporuje hlavne v rámci tzv. kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky (QE) rozsiahlymi nákupmi dlhopisov a ďalších aktív. Od konca krízy sa preto bilancia Fedu zvýšila štvornásobne na takmer štyri bilióny dolárov. Teraz Fed nakupuje dlhopisy tempom 85 miliárd dolárov mesačne. Svoj zisk po pokrytí vlastných nákladov Fed posiela ministerstvu financií USA. Zo svojho zisku za rok 2011 poslal Fed vláde rekordných 88,9 miliardy dolárov, čo bolo o 18 percent nad úrovňou predchádzajúceho roka a 12 percent nad doterajším maximom 79,3 miliardy dolára za rok 2010. Od januára však chce banka znížiť nákupy o desať miliárd.
Podľa niektorých ekonómov, a dokonca aj niektorých členov menového výboru Fedu, ale môže dlhodobá stimulácia pomocou nalievania nových peňazí do ekonomiky viesť k nafúknutiu ďalšej „bubliny“ cien investičných aktív, podobnej, aká spôsobila poslednú krízu. Banka ale sľúbila zachovať uvoľnenú menovú politiku, kým miera nezamestnanosti neklesne na 6,5 percenta a ak zároveň výhľad miery inflácie zostane do 2,5 percenta. V októbri nezamestnanosť stúpla na 7,3 percenta zo septembrových 7,2 percenta.
Kritiku si Fed vyslúžil aj počas nedávnej hospodárskej krízy. Podľa kritikov Fed po recesii v roku 2001 držal príliš dlho nízke úrokové sadzby, čím spôsobil rozsiahlu úverovú bublinu. Už desiatky rokov tiež upozorňujú kritici centrálnej banky USA na nedostatok jej transparentnosti.
Súvisiace články
Ekonomika | pred 12 rokmi | 3
Kandidátka na šéfku Fed-u nechce pritvrdiť menovú politiku
Ekonomika
|
pred 12 rokmi
Exšéf Fedu Greenspan: Euro zachráni len politická únia
Ekonomika
|
pred 12 rokmi
|
9
