Rozpočet má dať ľuďom prácu

Trh práce sa však aj napriek tomu len pomaly dostáva do stavu spred krízy, keď miera nezamestnanosti nedosahovala ani úroveň desať percent. Aktuálne prevyšuje 12–percentnú hranicu. Kľúčovým opatrením na rok 2015 je odvodová reforma, ktorá zvyšuje čistý príjem zamestnancov s platom do 570 eur. Týka sa to zhruba 627–tisíc zamestnancov.

Rozpočet na budúci rok počíta takisto so zdvihnutím tarifných platov 80–tisíc učiteľov o päť percent. Učitelia si tak v priemere polepšia o 40 eur za mesiac. Ďalším 280–tisíc štátnym zamestnancom porastú platy od januára 2015 o 1,5 percenta s tým, že v júli budúceho roka príde aj k druhému zvyšovaniu o 1 percento. Štátni zamestnanci si takto prilepšia v priemere o 20 eur mesačne.

Vláda takisto zavádza výraznú zmenu pre ľudí poberajúcich dávky. Dočasne chce ponechať dávky v prípade, ak si prácu nájde človek, ktorý je nezamestnaný viac ako rok. Napríklad teraz štvorčlenná rodina s dvoma dlhodobo nezamestnanými rodičmi a dvoma deťmi poberá na dávkach 410 eur. Zamestnať sa aspoň jednému rodičovi čo i len za minimálnu mzdu sa však nemusí oplatiť. V takom prípade by totiž rodine ubudli niektoré dávky a v čistom by získala spolu asi 585 eur. Príjem by tak rodine vzrástol o 175 eur, ale jeden z rodičov by pracoval a míňal tak viac peňazí na dopravu či stravu. Preto mnoho rodín na východe či juhu stredného Slovenska žije radšej z dávok.

Práca bude výhodnejšia ako dávky

Ak sa však jeden z členov rodiny zamestná za minimálnu mzdu po novom roku, zmeny v dávkach a reforma odvodov spôsobia, že čistý príjem rodiny bude takmer 664 eur. Oproti stavu, keď bola rodina odkázaná len na dávky, by tak jej príjem stúpol až o 254 eur mesačne, čo môže byť podľa odborníkov už dostatočná motivácia na to, aby sa aspoň jeden člen rodiny zamestnal. Navyše pri dochádzaní za prácou vlakom môže cestujúci od januára využívať až 50–percentnú zľavu. Vláda tiež zaviedla vlaky zadarmo pre dôchodcov a študentov.

Tak reforma odvodov, ako aj dávok má za cieľ znížiť nezamestnanosť. V prípade dávok platí, že ak si teraz nájde dlhodobo nezamestnaný prácu, môže dočasne popri plate poberať základnú dávku vo výške 61,60 eura, čo platí aj pre spomínanú rodinu. Od januára popri plate štát pôvodne dlhodobo nezamestnanému ponechá prvých šesť mesiacov osobitný príspevok 126,14 eura a ďalších šesť mesiacov príspevok 63,07 eura.

„Tieto zmeny prinesú lepší životný štandard najmä nízkopríjmovej skupine obyvateľstva. Pozitívne však hodnotím najmä naplánovanie rozpočtu na úrovni zodpovedajúcej pravidlám Paktu stability a rastu. V prípade, že sa nevyskytnú výraznejšie negatívne vplyvy z externého prostredia spôsobené napríklad prípadným prehĺbením konfliktu na Ukrajine či nenaplnenie očakávaného rastu v rámci ekonomík členských štátov EÚ, považujem naplnenie stanovených rozpočtových cieľov za reálne,“ komentuje analytik Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss.

Rozpočtový deficit je naplánovaný pod 2,5 percenta HDP, kým tento rok má byť okolo 3 percent. Polepšili si viaceré rezorty Po prerokovaní návrhu rozpočtu v parlamente si nakoniec polepší aj rezort zdravotníctva, životného prostredia, vnútra, práce či dopravy.

Minister zdravotníctva dostane 152 miliónov eur navyše na pokrytie nákladov odvodovej odpočítateľnej položky, ale aj ďalších 50 miliónov ako rezervu na hospodárenie nemocníc.

Rezort životného prostredia dostane 15 miliónov eur na protipovodňové opatrenia a ministerstvu vnútra sa navýšia limity na zlepšenie výkonu zložiek v regiónoch s veľkou kriminalitou rovnako o 15 miliónov eur.

Rozpočet však má svoje riziká. „Rozpočet na roky 2015 až 2017 obsahuje menej jednorazových a dočasných opatrení ako v roku 2014 a viac sa spolieha na štandardné trvalé príjmy. Dôležitou výnimkou sú však dividendy. Plánovanie dividend z SPP na úrovni, ktorá zodpovedá 100–percentnému majetkovému podielu v dcérskych spoločnostiach, keď štát vlastní len 51 percent, sa javí ako riziko. Navyše ukrajinská kríza môže znamenať pokles tržieb v dôsledku menšej vyťaženosti transportného potrubia v budúcnosti,“ konštatuje nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Na strane výdavkov sa už niekoľko rokov opakujú tie isté rizikové oblasti. „Pokles výdavkov v zdravotníctve a udržanie veľmi nízkych kapitálových výdavkov obcí sa zdá byť nerealistické v strednodobom horizonte. Takisto sa hromadia presuny prostriedkov medzi jednotlivými rokmi, ktoré, ak sa vyčerpajú, zvýšia deficit,“ tvrdí rada. Tá vypočítala možné výpadky príjmov v rozpočte na rok 2015 v rozmedzí 371 až 471 miliónov eur. Výdavky miest a obcí môžu byť neplánovane vyššie o 100 až 200 miliónov eur.

Opozícia menej kričala

Rozprava k rozpočtu bola tento rok v parlamente až prekvapujúco pokojná. Kým vlani robili opoziční poslanci pri schvaľovaní rozpočtu rozruch a naťahovali hlasovanie o najdôležitejšom zákone takmer dva týždne, tentoraz im na to stačili aj necelé dva dni. Spolu hlasovalo 142 poslancov, 81 poslancov Smeru bolo za. Z opozície bolo 53 proti a 8 poslancov sa zdržalo.

„Musím sa priznať, že ma krátkosť rozpravy prekvapila. Zároveň to vnímam ako dôkaz toho, že rozpočet nie je žiadna dráma,“ konštatoval minister financií Peter Kažimír.

„Myslím si, že nemá význam, aby sme vystupovali a opakovane sa vyjadrovali k rovnakým témam. Nie som presvedčený, že ak by sa o rozpočte hovorilo ešte o deň alebo aj celý týždeň dlhšie, tak by sa niečo zásadne zmenilo. Fico totiž rozhodol a 83 poslancov mu to v parlamente schváli. Aj to, že Dunaj tečie do Rakúska,“ odkázal poslanec parlamentu a člen výboru NR SR pre financie a rozpočet Pavol Zajac (KDH).