Gréci dostali posledné ultimátum
Zostane Grécko súčasťou eurozóny a bude plniť podmienky Bruselu, alebo odmietne spolupracovať a zbankrotuje a zatrasie to celou eurozónou?
Po sedemhodinovom stredajšom rokovaní, ktoré sa skončilo neskoro v noci, na to nenašli ministri financií eurozóny odpoveď. Grécka vláda, ktorú v Bruseli zastupoval grécky minister financií Janis Varoufakis, totiž nechce pokračovať v záchrannom programe vo výške 240 miliárd eur za pôvodných podmienok. Brusel dal Grécku ultimátum do pondelka.
Ministri financií eurozóny sa budúci týždeň opätovne stretnú, aby uzavreli finálnu dohodu. Podľa navrhovaného dokumentu, ktorého text získala agentúra Reuters, ministri financií eurozóny odporúčali predĺžiť terajšiu dohodu o záchrannom programe ako „preklenovaciu“ do momentu, ako sa dosiahne dohoda o novom programe. Grécka delegácia však trvala na tom, aby existujúci program, ktorý sa končí 28. februára tohto roka, nebol predĺžený.
Slovensko poskytlo Grécku cez euroval záruky za 1,5 miliardy eur. „Sme v reálnej časovej tiesni a nasledujúce stretnutie naplánované na pondelok bude kľúčové pre prípadný úspech či neúspech,“ odkázal z Bruselu poradca slovenského ministra financií Martin Šanta. Slovenská pozícia podľa jeho slov zostáva stále nemenná.
„Nesúhlasíme s odpustením dlhu a sme otvorení na diskusiu o redizajne štrukturálnych reforiem v Grécku, ktoré však neohrozia ich schopnosť splácať svoje záväzky,“ dodal Šanta.
Grécki predstavitelia si museli na stretnutí vypočuť ostré výhrady od niektorých európskych ministrov, a to najmä zo Španielska a Portugalska, ktoré podobné tvrdé ekonomické programy plné obetí tiež plnili. Grécko aktuálne nemá na to, aby zaplatilo medzinárodným veriteľom časť svojho dlhu už v marci tohto roka, a to vo výške 4,3 miliardy eur a v lete ďalších 6 miliárd.
„Môj základný predpoklad hovorí, že časom príde ku kompromisu, hoci rokovania budú zdĺhavé a komplikované. V prvotnom momente môže prísť k nejakej forme reštrukturalizácie formou výmeny dlhopisov, zníženia ich úročenia či v úľave v úsporných opatreniach a reformách. Neskôr v politicky výhodnom čase možno aj k ďalšiemu odpusteniu dlhu,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
V médiách sa už teraz objavujú špekulácie, že odpustenie dlhu bude výhodné aj pre veriteľov. „Aktuálne k tomu eurozóna na čele s Nemeckom s politických dôvodov nebude chcieť pristúpiť. Stratili by tvár pred vlastnými voličmi, daňovými poplatníkmi, ktorí by museli platiť za Grékov. Navyše, v tomto roku majú voľby v Španielsku a Portugalsku. Ústup populistickej gréckej vláde by dal podporu extrémistom v týchto krajinách, ktorí by mohli požadovať rovnaké ústupky,“ dodal Pánis.
Investičný analytik Jaroslav Brzoň zo spoločnosti Best Buy Investments si však nemyslí, že Brusel Grékom nakoniec ustúpi. „Brusel by išiel sám proti sebe. Grécko si zvolilo v nedávnych parlamentných voľbách stranu, ktorá vyslovene odmieta plniť svoje záväzky k európskym daňovým poplatníkom. A vyslovene sa spolieha na pomoc z iných strán. Je tak nedôveryhodným dlžníkom,“ tvrdí Brzoň.
Gréci totiž skúšajú hľadať aj iné spôsoby, ako by finančne prežili aj po tom, ak by odišli z eurozóny. Jednou z možností je požiadať o pomoc Rusko. Do úvahy prichádzajú okrem neho aj Spojené štáty americké či Čína.
Grécko dostalo finančnú pomoc od EÚ, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu ešte v roku 2010. Výmenou za úverovú pomoc však musela vláda v Aténach zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť niektoré dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť, zhoršilo životnú úroveň Grékov.
Podľa štvrtkových vyjadrení gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa Grécko odchod z eurozóny odmieta. O tejto alternatíve sa špekuluje čoraz častejšie. Koncom januára dávala nemecká banka Berenberg tejto možnosti 35–percentnú pravdepodobnosť. O týždeň neskôr bývalý šéf americkej centrálnej banky FED Alan Greenspan povedal, že odchod Grécka z eurozóny je len otázkou času. V rozhovore pre britskú BBC to uviedol s tým, že si nedokáže predstaviť, kto by bol ochotný poskytovať ďalšie pôžičky na podporu gréckej ekonomiky.
Možnosť gréckeho bankrotu najbližší rok odhaduje agentúra Bloomberg na takmer 16 percent, čo celosvetovo radí Grécko v pravdepodobnosti finančného kolapsu na tretie miesto za Ukrajinu a Venezuelu.
Súvisiace články
Ekonomika | pred 11 rokmi | 62
Eurozóna sa s Gréckom nedohodla, rozpory zostávajú
Ekonomika
|
pred 11 rokmi
|
9
Šéf Euroskupiny neočakáva z debaty o Grécku konkrétny záver
Ekonomika
|
pred 11 rokmi
|
1
Nová grécka vláda hľadá pomoc v Rusku aj Číne
Ekonomika
|
pred 11 rokmi
|
25
