Elizabeth Holmesová mala miliardy, teraz je na dne
Mal to byť až rozprávkový prevrat v zdravotníctve. Mladučká Američanka Elizabeth Holmesová prišla pred 13 rokmi na trh s prevratom pri krvných testoch, ktorý ju zakrátko vystrelil na čelo najbohatších podnikateliek v USA. Po rokoch sa ukázalo, že projekt Theranos je obyčajná fikcia.
Vďaka novinke sa pritom mali stať klasické ihly na odber krvi minulosťou a nahradiť ich mali krvné testy z jedinej kvapky krvi z prsta, umožňujúce zistiť desiatky indikátorov zdravotného stavu vrátane vysokého cholesterolu či rakoviny.
Holmesová (32) bola dlhé roky označovaná ako príklad pre začínajúcich podnikateľov, ktorí sa aktuálne označujú ako tzv. startupisti. Startup je firma, ktorá príde na trh s inovatívnym, až prevratným nápadom. Aj na Slovensku ich za posledné tri roky vzniklo viac ako 1¤000, no až 80 percent z nich neprežilo počiatočnú fázu neúspechov. Kým u nás zlyhávajú najmä pre nedostatok finančných prostriedkov, v USA ich biznis stroskotá mnohokrát na tom, že investorov ťahajú za nos. Aj keď inovatívne produkty či služby majú ľuďom zlepšiť v určitom smere život, kritici upozorňujú, že aj v tomto type biznisu ide niekedy o statky, ktoré v kapitalistickom konzumnom spôsobe živote ľudia vlastne ani nepotrebujú.
V roku 2013 sa na trhu objavila startupová firma, ktorá sľubovala, že vďaka čelenke, ktorú si človek nasadí cez noc na hlavu, dokáže cez špeciálne vibrácie a svetelné impulzy dosiahnuť tzv. vedomé snívanie. To môže za normálnych okolností prežiť len veľmi málo ľudí. Investorom však investície „do snov“ nevyšli. Autori projektu ho po získaní peňazí zrušili s tým, že prototyp ešte pripravujú, ale ďakujú všetkým za podporu. Duchovný zážitok, ktorý mali priniesť úžasné, farebné a hyperreálne sny, sa premenil doslova na nočnú moru. Aj keď investori pri podpore startupov idú do značného rizika, v tomto prípade ich nespokojnosť dala povesti autorov projektu riadne zabrať. Ich negatívne komentáre sa objavili na internetovej stránke, ktorá projekt propagovala.
Mnohé podobné projekty fungujú ako crowdfundingové kampane. V praxi to znamená, že nielen investori, ale aj verejnosť kupujú „mačku vo vreci“, teda produkt, ktorý ešte nie je reálne na trhu, ale je len v štádiu vývoja. Takto oklamaní boli v roku 2014 záujemcovia o prenosnú chladničku so zabudovaným vodeodolným Bluetooth zariadením, USB, rádiom či mixérom. Autori tohto „spotrebiča 21. storočia“ získali na jeho predpredaji až 13 miliónov dolárov. Neskôr však požadovali od ľudí, aby doplatili ďalšie peniaze, ak chcú nový prototyp vôbec získať. Viac ako 56-tisíc ľudí zostalo oklamaných. Mnohí z nich sa doteraz k výrobku nedostali, pretože startupová firma nemá peniaze na jeho ďalšiu výrobu.
V čom klamala Holmesová
Miliardárka Holmesová zase roky klamala verejnosť o tom, že vyvinula spôsob odberu krvi, ktorý na jednej strane nebolí a na druhej je vysoko efektívny. Až 70 percent všetkých rozhodnutí lekárov vzniká práve na základe krvných testov, preto sa jej metóda označovala ako zdravotnícky prevrat. Vďaka tomu získala investície v hodnote 700 miliónov dolárov. Celková hodnota jej startupu sa vyšplhala na deväť miliárd dolárov.
Holmesovú zaradili s jej majetkom v sume 4,5 miliardy dolárov na čelo rebríčka najmladších amerických miliardárov. Celý tento americký rozprávkový príbeh o vynáleze, ktorý má zachraňovať pacientov s panickým strachom z ihiel a bolesti a ktorý priniesol vynálezkyni závratné bohatstvo, sa zrútil ako domček z karát.
Všetko to začal Eleftherios P. Diamandis, ktorý je primárom klinickej biochémie v Mount Sinai Hospital v kanadskom Toronte. Holmesovej startup s názvom Theranos označil za netransparentný, nakoľko sama autorka nikdy neuviedla presné špecifiká svojej prevratnej technológie. Na to sa v americkom denníku Wall Street Journal objavila reportáž, v ktorej autori citovali bývalých Holmesovej zamestnancov. Tí tvrdili, že výsledky testov neboli u nich presné a že sa neuplatňovali na všetky indikátory zdravotného stavu. Teda že časť testov vyhodnocovali klasické technológie od spoločnosti Siemens.
Byť hipsterom a mať startup
Laická verejnosť často nevidí rozdiel medzi klasickými začínajúcimi firmami a tými, ktoré začínajú, ale označujú sa za startupy. Slovenské ministerstvo financií to jasne pomenovalo aj legislatívne.
„Startupy sú novozaložené podniky, respektíve podniky v štádiu založenia, ktoré sa snažia materializovať alebo už materializovali určitú myšlienku do produktovej podoby, ktorej pridaná hodnota spočíva vo výnimočnosti na trhu a riešení problému, ktorého riešenie doposiaľ nebolo známe. Z dlhodobého hľadiska musia byť tieto spoločnosti škálovateľné, tzv. scale up, a to tým, že sa ich produkty a služby začnú vyrábať vo veľkom rozsahu s cieľom riešenia nedostatku čo najširšej spoločenskej skupiny, alebo vykážu potenciál na rýchly ekonomický dopad. Produkt alebo služba startupu musia mať (technologický a/alebo výskumný) základ, musia využívať informačné technológie na predaj, branding, výrobu produktu/služby a musia sa týkať služieb, ktoré v trhových podmienkach majú šancu uspieť od začiatku podnikania v prípade záujmu klientov.“
Zároveň majú pri rozbehu zvyčajne ročný obrat do výšky 200-tisíc eur. Minimálne 25 percent nákladov spoločnosti musí ísť na výskum a vývoj.
Ide niekedy o novodobých hipsterov, ktorí chodia do práce na bicykli, majú dlhé brady a v kaviarňach pijú namiesto kávy bio odšťavené džúsy. V zahraničí na ich podporu išli vlády až do takého štádia, že pre nich vznikajú dokonca mestské štvrte. Jednou z najznámejších je Tech City, známa aj ako Sillicon Roundabout, vo východnej časti Londýna. Startupy sa tu začali sústreďovať po rozsiahlej podpore štátu v roku 2011, keď bola spustená iniciatíva s názvom East London Tech City. Hlavným svetovým centrom startupov, alebo tzv. liaheň startupov, je americké Silicon Valley, nasleduje New York City, Los Angeles, Boston a Tel Aviv.
Britská vláda sa dokonca v tomto smere snaží z verejných a európskych zdrojov ponúkať firmám daňové úľavy a takisto premieňa opustené a nevyužité priemyselné a skladovacie areály v krajine na lacné priestory pre podnikateľov. Jedným zo zaujímavých príkladov je revitalizácia nevyužitého skladovacieho areálu v centre Londýna. Budova pôvodne slúžila ako hlavné európske logistické centrum japonského výrobcu elektroniky. V rámci optimalizácie nákladov však firma rozsiahly areál pred pár rokmi opustila. Sklad sa následne rozhodlo kúpiť mesto a s použitím európskych dotácií a národnej agentúry pre podporu startupov ho premenilo na miesto, kde si môžu startupy za výhodných podmienok prenajať kancelárske priestory.
Slovenská vláda chce do budúcnosti startupistom umožniť zakladať tzv. jednoeurové akciovky. Ide o novú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti. Takáto zjednodušená akciovka bude môcť vydávať cenné papiere, teda akcie aj podnikové dlhopisy s rôznymi právami, čo má uľahčiť vstup investorov do startupov, ako aj ich prípadný výstup. Štát takisto firmám, v ktorých majú zakladajúci inovátori 51-percentný podiel vlastníctva firmy a nefungujú viac ako tri roky, od januára 2016 odpúšťa na tri roky platenie daňových licencií či ponúka finančné kupóny na mentoring.