Miesto navrúbľovania je jasne viditeľné. Spoznáme ho aj podľa toho, že je stromček v tomto mieste „odrazu“ zhrubnutý, smerom ku koreňu. Stromček sadíme tak, aby miesto navrúbľovania bolo na opačnej strane, ako umiestnime oporný kolík.
Základom je poriadna jama, ktorú môžeme vykopať aj na jeseň, alebo v predjarí. Skoršie vykopanie jamy nám pomôže znížiť tlak patogénov počas sezóny, pretože kým sa dostaneme k výsadbe, časť škodcov v pôde pri jame vymrzne. Rozmery jamy by mali byť 0,50 x 0,50 x 0,50 metra, pri slabo rastúcich podpníkoch stačí aj rozmer 0,40 x 0,40 x 0,40 metra.autor: Lubos Pilc
Na dno jamy nasypeme vyzretý kompost, ktorý bude koreňový bal odspodu zohrievať a zásobovať ho ľahko dostupnými živinami. Kompost by mal byť aspoň rok odležaný, pre istotu ho však prikryjeme tenkou vrstvou pôdy, aby korene neboli v priamom kontakte s kompostom.autor: Lubos Pilc
Predtým, ako stromček vložíme do jamy, zastrihneme korene tak, že ich skrátime asi o jednu štvrtinu, až tretinu. Účelom tohto rezu je obnoviť rezné rany, cez ktoré stromček najlepšie absorbuje pôdny roztok. Pri reze dávame pozor, aby sme neodstránili vlásočnicové korienky.autor: Lubos Pilc
Stromček vložíme do jamy, na tenkú vrstvu vlhkej zeminy. Korienky by mali byť rovnomerne rozložené do všetkých strán, nepokrútené, nezalomené a určite nie trčiace dohora, či presahujúce okraj jamy. Miesto navrúbľovania natočíme tak, aby sme z druhej strany mohli dať oporný kolík.autor: Lubos Pilc
Skôr, ako začneme stromček zasypávať, doprajeme mu menšiu hrsť mykoríznych húb, ktorými obsypeme jeho koreňový bal. Huby sa pri kontakte s pôdnou vlahou aktivizujú, rozrastú sa a sa napoja na koreňový systém stromčeka. Vytvoria s ním obojstranne prospešnú spoluprácu a po celý jeho život mu budú pomáhať odolávať suchu, či nedostatku mikroelementov. autor: Lubos Pilc
Až teraz môžeme stromček začať zasypávať. Použijeme najskôr zeminu, ktorú sme vykopali pri výkope jamy ako prvú – teda vrchnú vrstvu, ktorá je prevzdušnená a plná života. Až v ďalšom slede, keď už je väčšina jamy zasypaná, dávame zeminu, ktorú sme vykopali z dna jamy. Kým jamu dosypeme – môžeme, ale nemusíme – výdatne zaliať. Počkáme kým voda vsiakne a dosypeme zvyšok zeminy.autor: Lubos Pilc
Teraz jemne pôdu okolo stromčeka utlačíme nohou. Je to potrebné preto, aby sa voda dostala do celého pôdneho profilu koreňového balu tak, aby boli všetky korienky v kontakte s pôdnym roztokom. Zároveň takto vytlačíme prebytočný vzduch, aby v pôde nezostali „bubliny“, v ktorých korienky nemajú kontakt s pôdnou vlahou.autor: Lubos Pilc
Pôdu okolo stromčeka utláčame aj preto, aby nám už ďalej neklesala a aby mala konečnú výšku, akú potrebujeme. Tá je taká, aby miesto navrúbľovania bolo v konečnom dôsledku cca 5 cm nad úrovňou terénu. Určite ho nesmieme zahrnúť pôdou, inak by sa mohlo stať, že navrúbľovaná odroda „pustí“ korienky.autor: Lubos Pilc
Stromček znova jemne zalejeme, aby bola voda v celom pôdnom profile koreňového balu. Zároveň nám vsakujúca voda „potvrdí“ výšku terénu v okolí stromčeka. Ak pôda ešte predsa len klesne, môžeme zeminu znova dosypať. Po úplnom vsiaknutí vody vymodelujeme zo zeminy okolo kmienika zálievkový tanier. autor: Lubos Pilc
Oporný kolík ešte pred použitím ošetríme. Aby dlho vydržal, môžeme jeho časť, ktorá bude v zemi, namočiť do gumoasfaltu a zvyšok kolíka natrieť ochranným, bezfarebným lakom. Takto máme istotu, že nám kolík po troch rokoch neodhnije, ale vydrží koľko bude treba.autor: Lubos Pilc
Oporný kolík postavíme ku stromu z opačnej strany, ako máme miesto navrúbľovania a zatlčieme ho do zeme. Je ešte mäkká po zalievaní, takže by to malo ísť ľahko. Hrot kolíka musí byť hlbšie, ako je aktuálne koreňový bal stromčeka a jeho horný koniec by mal končiť v mieste, kde začína korunka.autor: Lubos Pilc
Nakoniec kolík o stromček upevníme špagátom tak, že o kmeň a kolík uviažeme osmičku, aby boli späté, no zároveň aby bola v úväze istá vôľa. Nesmie byť totiž úväz úplne „na fest“. V prípade poryvov vetra by mohol špagát kôru poodierať.autor: Lubos Pilc
Po vysadení stromčeka spravíme povýsadbový rez korunky. Zväčša sa v tomto prvom roku robí radikálny rez – „na špičiak“ – tak, že sa len skráti stredník, pretože mnoho stromčekov je v tomto štádiu len ako prútik. Ak máme aj nejaké výhonky, všetky do výšky 0,80 až 1,00 metra odstránime a necháme len tri až štyri rovnomerne rozložené po obvode kmeňa. Tie zakrátime len na niekoľko púčikov a stredník, čiže predĺženie kmeňa, skrátime tak, aby presahoval ponechané a zakrátené konáriky asi o 15 cm.autor: Lubos Pilc
Aj v prípade, že mladý stromček má nejaké konáriky, teda náznak korunky – nemusíme sa báť radikálneho rezu a túto korunku odrezať „na špičiak“. V ďalších rokoch si totiž môžeme zapestovať lepšie rozložené konáriky okolo kmeňa a tým položiť základ symetrickejšej korunky.autor: Lubos Pilc
Miesto navrúbľovania je jasne viditeľné. Spoznáme ho aj podľa toho, že je stromček v tomto mieste „odrazu“ zhrubnutý, smerom ku koreňu. Stromček sadíme tak, aby miesto navrúbľovania bolo na opačnej strane, ako umiestnime oporný kolík.
Základom je poriadna jama, ktorú môžeme vykopať aj na jeseň, alebo v predjarí. Skoršie vykopanie jamy nám pomôže znížiť tlak patogénov počas sezóny, pretože kým sa dostaneme k výsadbe, časť škodcov v pôde pri jame vymrzne. Rozmery jamy by mali byť 0,50 x 0,50 x 0,50 metra, pri slabo rastúcich podpníkoch stačí aj rozmer 0,40 x 0,40 x 0,40 metra.
Na dno jamy nasypeme vyzretý kompost, ktorý bude koreňový bal odspodu zohrievať a zásobovať ho ľahko dostupnými živinami. Kompost by mal byť aspoň rok odležaný, pre istotu ho však prikryjeme tenkou vrstvou pôdy, aby korene neboli v priamom kontakte s kompostom.
Predtým, ako stromček vložíme do jamy, zastrihneme korene tak, že ich skrátime asi o jednu štvrtinu, až tretinu. Účelom tohto rezu je obnoviť rezné rany, cez ktoré stromček najlepšie absorbuje pôdny roztok. Pri reze dávame pozor, aby sme neodstránili vlásočnicové korienky.
Stromček vložíme do jamy, na tenkú vrstvu vlhkej zeminy. Korienky by mali byť rovnomerne rozložené do všetkých strán, nepokrútené, nezalomené a určite nie trčiace dohora, či presahujúce okraj jamy. Miesto navrúbľovania natočíme tak, aby sme z druhej strany mohli dať oporný kolík.
Skôr, ako začneme stromček zasypávať, doprajeme mu menšiu hrsť mykoríznych húb, ktorými obsypeme jeho koreňový bal. Huby sa pri kontakte s pôdnou vlahou aktivizujú, rozrastú sa a sa napoja na koreňový systém stromčeka. Vytvoria s ním obojstranne prospešnú spoluprácu a po celý jeho život mu budú pomáhať odolávať suchu, či nedostatku mikroelementov.
Až teraz môžeme stromček začať zasypávať. Použijeme najskôr zeminu, ktorú sme vykopali pri výkope jamy ako prvú – teda vrchnú vrstvu, ktorá je prevzdušnená a plná života. Až v ďalšom slede, keď už je väčšina jamy zasypaná, dávame zeminu, ktorú sme vykopali z dna jamy. Kým jamu dosypeme – môžeme, ale nemusíme – výdatne zaliať. Počkáme kým voda vsiakne a dosypeme zvyšok zeminy.
Teraz jemne pôdu okolo stromčeka utlačíme nohou. Je to potrebné preto, aby sa voda dostala do celého pôdneho profilu koreňového balu tak, aby boli všetky korienky v kontakte s pôdnym roztokom. Zároveň takto vytlačíme prebytočný vzduch, aby v pôde nezostali „bubliny“, v ktorých korienky nemajú kontakt s pôdnou vlahou.
Pôdu okolo stromčeka utláčame aj preto, aby nám už ďalej neklesala a aby mala konečnú výšku, akú potrebujeme. Tá je taká, aby miesto navrúbľovania bolo v konečnom dôsledku cca 5 cm nad úrovňou terénu. Určite ho nesmieme zahrnúť pôdou, inak by sa mohlo stať, že navrúbľovaná odroda „pustí“ korienky.
Stromček znova jemne zalejeme, aby bola voda v celom pôdnom profile koreňového balu. Zároveň nám vsakujúca voda „potvrdí“ výšku terénu v okolí stromčeka. Ak pôda ešte predsa len klesne, môžeme zeminu znova dosypať. Po úplnom vsiaknutí vody vymodelujeme zo zeminy okolo kmienika zálievkový tanier.
Oporný kolík ešte pred použitím ošetríme. Aby dlho vydržal, môžeme jeho časť, ktorá bude v zemi, namočiť do gumoasfaltu a zvyšok kolíka natrieť ochranným, bezfarebným lakom. Takto máme istotu, že nám kolík po troch rokoch neodhnije, ale vydrží koľko bude treba.
Oporný kolík postavíme ku stromu z opačnej strany, ako máme miesto navrúbľovania a zatlčieme ho do zeme. Je ešte mäkká po zalievaní, takže by to malo ísť ľahko. Hrot kolíka musí byť hlbšie, ako je aktuálne koreňový bal stromčeka a jeho horný koniec by mal končiť v mieste, kde začína korunka.
Nakoniec kolík o stromček upevníme špagátom tak, že o kmeň a kolík uviažeme osmičku, aby boli späté, no zároveň aby bola v úväze istá vôľa. Nesmie byť totiž úväz úplne „na fest“. V prípade poryvov vetra by mohol špagát kôru poodierať.
Po vysadení stromčeka spravíme povýsadbový rez korunky. Zväčša sa v tomto prvom roku robí radikálny rez – „na špičiak“ – tak, že sa len skráti stredník, pretože mnoho stromčekov je v tomto štádiu len ako prútik. Ak máme aj nejaké výhonky, všetky do výšky 0,80 až 1,00 metra odstránime a necháme len tri až štyri rovnomerne rozložené po obvode kmeňa. Tie zakrátime len na niekoľko púčikov a stredník, čiže predĺženie kmeňa, skrátime tak, aby presahoval ponechané a zakrátené konáriky asi o 15 cm.
Aj v prípade, že mladý stromček má nejaké konáriky, teda náznak korunky – nemusíme sa báť radikálneho rezu a túto korunku odrezať „na špičiak“. V ďalších rokoch si totiž môžeme zapestovať lepšie rozložené konáriky okolo kmeňa a tým položiť základ symetrickejšej korunky.