Príjem Slovákom v absolútnom vyjadrení rastie. Zo 6-tisíc dolárov v roku 1995 na viac než 23-tisíc dolárov v roku 2021.To je dobrá správa. Zároveň ale platí, že za posledných 28 rokov nás v raste príjmu predbehli aj krajiny, ktoré boli za nami - Poľsko a Estónsko.
V roku 1995 začínali Slováci s čistým finančným bohatstvom (bez hodnoty nehnuteľností na bývanie) asi 7800 amerických dolárov. Poliaci a Estónci boli ďaleko za nami. Česi mali vtedy dvakrát také príjmy. O 26 rokov neskôr majú Česi približne dvakrát toľko, pričom nás opäť predbehli Poliaci aj Estónci.
Toto porovnanie ukazuje finančné bohatstvo so započítaním hodnoty nehnuteľností na bývanie, no zároveň odpočítava dlhy, ktoré majú Slováci. To za posledných 26 rokov, počas ktorých má OECD dáta, kleslo z takmer 500 percent ročného príjmu na zhruba 270 percent ročného príjmu. Ako vidieť z grafu, opäť nás predbehli Slovinci, Česi aj Estónci. V tejto štatistike sme však lepší ako napríklad Poliaci.
V miere úspor sme sa za 26 rokov nikam neposunuli. Je na úrovni okolo 3 percent z disponibilného príjmu. Horšie sú na tom Poliaci. Slovinci ušetria asi 12 percent príjmu a Švédi až okolo 15 percent. Česi dokážu ušetriť tiež až 15 percent z príjmu.
Z porovnávaných krajín je Slovensko najviac zadlžené. Miera zadlženia z roku 2021 hovorí o takmer 80 percentnom zadlžení v pomere k ročným príjmom. Za posledných 26 rokov narástlo zadlženie všetkým krajinám. Pre porovnanie, Česko je na hranici 70 percent, Poľsko na hranici 50 percent. Slovinci sa vyšvihli zhruba na úroveň 60 percent, no aktuálne klesajú k 40 percentám.
V spotrebe sa nijako neobmedzujeme. Posledný údaj hovorí, že ju máme spomedzi porovnávaných krajín najvyššiu. Blíži sa k hranici 66 percent ako podielu z hrubého domáceho produktu. Naopak, Česi ju majú najnižšiu, pričom Estóncom klesá. Ako vidieť z grafu, aj Poľsku klesá.
Slováci doslova milujú hotovosť a peniaze na bežných účtoch v bankách. Je to suverénne najväčšia položka v celkovom rozložení finančného bohatstva. Tvorí asi 50 percent. Tieto peniaze však z dlhodobého hľadiska nevedia zarábať. Dvakrát to platí v časoch 15-percentnej inflácie. Veľkú časť finančného bohatstva majú Slováci v penzijných schémach. Napríklad v druhom pilieri je to v súčasnosti okolo 12 miliárd eur.
V Česku je situácia iná. Z grafu je pekne vidieť, že západní susedia oveľa viac vlastnia akcie a iné akciové investície. Ale aj Česi majú veľký podiel finančného bohatstva v hotovosti a na bežných účtoch v bankách.
Príjem Slovákom v absolútnom vyjadrení rastie. Zo 6-tisíc dolárov v roku 1995 na viac než 23-tisíc dolárov v roku 2021.To je dobrá správa. Zároveň ale platí, že za posledných 28 rokov nás v raste príjmu predbehli aj krajiny, ktoré boli za nami - Poľsko a Estónsko.
V roku 1995 začínali Slováci s čistým finančným bohatstvom (bez hodnoty nehnuteľností na bývanie) asi 7800 amerických dolárov. Poliaci a Estónci boli ďaleko za nami. Česi mali vtedy dvakrát také príjmy. O 26 rokov neskôr majú Česi približne dvakrát toľko, pričom nás opäť predbehli Poliaci aj Estónci.
Toto porovnanie ukazuje finančné bohatstvo so započítaním hodnoty nehnuteľností na bývanie, no zároveň odpočítava dlhy, ktoré majú Slováci. To za posledných 26 rokov, počas ktorých má OECD dáta, kleslo z takmer 500 percent ročného príjmu na zhruba 270 percent ročného príjmu. Ako vidieť z grafu, opäť nás predbehli Slovinci, Česi aj Estónci. V tejto štatistike sme však lepší ako napríklad Poliaci.
V miere úspor sme sa za 26 rokov nikam neposunuli. Je na úrovni okolo 3 percent z disponibilného príjmu. Horšie sú na tom Poliaci. Slovinci ušetria asi 12 percent príjmu a Švédi až okolo 15 percent. Česi dokážu ušetriť tiež až 15 percent z príjmu.
Z porovnávaných krajín je Slovensko najviac zadlžené. Miera zadlženia z roku 2021 hovorí o takmer 80 percentnom zadlžení v pomere k ročným príjmom. Za posledných 26 rokov narástlo zadlženie všetkým krajinám. Pre porovnanie, Česko je na hranici 70 percent, Poľsko na hranici 50 percent. Slovinci sa vyšvihli zhruba na úroveň 60 percent, no aktuálne klesajú k 40 percentám.
V spotrebe sa nijako neobmedzujeme. Posledný údaj hovorí, že ju máme spomedzi porovnávaných krajín najvyššiu. Blíži sa k hranici 66 percent ako podielu z hrubého domáceho produktu. Naopak, Česi ju majú najnižšiu, pričom Estóncom klesá. Ako vidieť z grafu, aj Poľsku klesá.
Slováci doslova milujú hotovosť a peniaze na bežných účtoch v bankách. Je to suverénne najväčšia položka v celkovom rozložení finančného bohatstva. Tvorí asi 50 percent. Tieto peniaze však z dlhodobého hľadiska nevedia zarábať. Dvakrát to platí v časoch 15-percentnej inflácie. Veľkú časť finančného bohatstva majú Slováci v penzijných schémach. Napríklad v druhom pilieri je to v súčasnosti okolo 12 miliárd eur.
V Česku je situácia iná. Z grafu je pekne vidieť, že západní susedia oveľa viac vlastnia akcie a iné akciové investície. Ale aj Česi majú veľký podiel finančného bohatstva v hotovosti a na bežných účtoch v bankách.