Desiatka Anasoft Litera 2023
Dominika Moravčíková: Dom pre jeleňa"Z poviedkovej knihy Dom pre jeleňa môže byť čitateľ očarovaný. Ľudia v nej majú celkom iné, pre nás priam exotické zvyklosti, život podriadený dávnej tradícii, náboženskej či rodovej, poverám. Najmä sú však v tesnom spojení s lesmi, skalami, poľami a zvieratami a medzi sebou navzájom a pod celou tou ťarchou dýchajú život z plných pľúc," píše v recenzii pre Pravdu Zora Handzová.
Jana Bodnárová: Patchwork v bielejAutorkin hlas je jemne poetický a drsne krutý zároveň. Zošíva útržky príbehov ľudí, ktorí sa napriek (či vďaka) svojej rôznorodosti stretávajú v blízkych vzťahoch vsadených do spoločného života v Československu druhej polovice 20. storočia. Dotýkame sa ich v spomienkach Oty, bohémky, lekárky, milenky, matky… a jej manžela Andreja. Text sprevádzajú ukážky z tvorby Evy Moflárovej.
Jakub Juhász: PS Juhászova próza sa vyznačuje hustým opisom, nepredvídateľným vypointovaním a krikľavým výsmechom, ktorý je v jadre skôr dômyselným, láskyplným podpichnutím. PS je poctou ľudskej geografii Juhu, ako autor nazýva teritórium svojich ciest. Či už je to štiavnická Banka Lásky, obrazáreň Haličského zámku, maďarský národný park Hortobágy alebo „veľavážený Lučenec, mesto novohradské“, každý si v PS nájde kút sveta či kus kultúrneho dedičstva, ktorý považuje za ten svoj – aj keď v juhászovskom podaní nie je možné mať v tomto ohľade žiadnu istotu, ako píše sám autor: „Čo ja viem, kde sú moje korene? Stále som na to neprišiel.“
Slavka Liptáková: Krajina matiekRomán spisovateľky a scenáristky prináša príbeh troch generácií sestier. Rodinná sága sa odohráva od začiatku 20. storočia po súčasnosť. Spúšťačom rozprávania je smrť matky, pri príležitosti ktorej sa jej dcéry Agnes a Edita stretávajú v rodnej Levoči. Útržky spomienok tvoria priezory do sveta minulého, v ktorom prežíva čosi neuzavreté, spôsobujúce medzi sestrami fatálnu trhlinu.
Dušo Martinčok: Niekto sa nájdeDesať príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej bratislavskej bytovke. Do starého domu so zvláštnou modernou nadstavbou sa nasťahuje malý chlapec Oliver. Rád na špinavom schodisku vegetuje a číta si. V každom ďalšom príbehu má o rok viac. V niektorých sa len mihne, v iných je ústrednou postavou. Všetci ho poznajú, hoci sa často nepoznajú ani medzi sebou. Obyvatelia bytovky by boli najradšej ostrovmi sami pre seba, ale to sa nedá. Majú priveľa spoločného. Schody, stúpačky, dieru v streche.
Michaela Rosová: Nepokojní spáčiKnihu tvorí trinásť poviedok a jedna esej o metóde. Spájajú ich originálne postrehy, vynikajúca štylistika a všadeprítomný pocit samoty. Rosová v príbehoch spája zdanlivo nespojiteľné atribúty – subtílnosť so štipľavou iróniou, slzy s úsmevom, hĺbku s ľahkosťou, sivú realitu so surreálnom. Zväzuje svoje postavy čudnými vzťahmi a následne rozpletá uzlíky.
Jakub Spevák: Po funuseKeď umrie člen rodiny, pozostalí nesmútia za zosnulým, ale nad svojimi premárnenými životmi. Prevládne v nich pocit úzkosti a po kríze nasleduje morálny rozklad, ponárajú sa do svojich vlastných svetov a zabúdajú, prečo sa vlastne stretli. Po funuse neoznačuje len obdobie po pohrebe, ale znamená aj prísť niekde príliš neskoro, už nás netreba, zaobišli sa bez nás.
Veronika Šikulová: Líštičky majú rady teploLíštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Pri jej písaní som cítila radosť, a tak by jej jednotlivé árie či prehovory či poviedky mohli zaujať hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom...“
Dušan Taragel: Mafiánske balady Mafiánske balady sa odohrávajú na súčasnom Slovensku, divoké deväťdesiate roky sú už dávno preč a hoci názov naznačuje, že by malo ísť o prostredie organizovaného zločinu, takmer polovica románu sa zaoberá ľuďmi, ktorí s mafiánmi nemajú nič spoločné. Vďaka tomu si pri čítaní aj vy neraz položíte otázku: čo by som v danej situácii robil ja? Smrť je len náhoda alebo ju svojim konaním a rozhodnutiami privolávame sami? Hoci je román zaradený do kategórie akčný triler, vo svojom vyznení je až znepokojujúco realistický.
Soňa Uriková: Dôvod na radosťAutorka načrtáva obrazy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, starými rodičmi a vnúčatami, slimákmi a králikmi. Zaobíde sa pritom bez veľkých gest a so zmyslom pre zápletku sa sústreďuje na detail, pretože to podstatné sa často ukrýva v zdanlivo nepodstatnom, nevypovedanom a nepomenovateľnom. Postavy hľadajú svoju ľudskú hodnotu napriek pocitu nedostatočnosti, vybočujú z preferovanej normy a ocitajú sa v rozporuplných životných situáciách. Dospievajúce dievčatá, mladé ženy bez jasnej perspektívy či pochybujúce matky: všetkým sa po istej životnej skúsenosti akosi zákonite odnechce.