Devínsky zemepán?
Na Slovensku je niekoľko lokalít s mimoriadnou historickou, krajinárskou a prírodnou hodnotou. Spravidla sa u nás práve takéto oblasti ocitajú v ťažko riešiteľných situáciách vlastníckych vzťahov, urbanistického kolapsu a dlhov. Jednou z takýchto lokalít je Devín, mestská časť Bratislavy, už vyše dvoch desaťročí zadlžená až po uši.
Od roku 2005 je Devín v stave nútenej správy, a to vzhľadom na dlh voči veriteľom, ktorý presahuje 10 miliónov eur. „Stačilo“ by vyplatiť necelých 7 miliónov eur a nútená správa by zanikla. Devín však prostriedky nemá. Na scéne sa objavuje milionár Patrik Tkáč, ktorý môže a chce pomôcť.
Podľa starostky Ľubice Kolkovej Devín veľmi na výber nemá. Tkáč sa, pravdaže, ani netají tým, že devínsky dlh nemôže vyplatiť len tak nezištne. Je jasné, že ten sa len presunie do nového zmluvného vzťahu. Podľa starostky by sa však takýto dlh dal reálne splácať.
Splatenie dlhov samosprávy súkromníkom, navyše ak ide o čertovsky obávaného finančného žraloka, pochopiteľne vyvoláva nedôveru a zaváňa hrozbou neobmedzenej „feudálnej“ moci. Aby sme však donekonečna požiare len nehasili, za pozornosť by stálo zamerať sa aj na to, ako u nás zvyknú vzplanúť: Zadlžovanie Devína sa začalo už v slávnych rokoch deväťdesiatych, keď skupina okolo vtedajšieho starostu Jána Novotného začala pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať „realitnú a developerskú“ činnosť. Od dôsledkov miestneho tunelovania na sekeru napokon dávalo ruky preč takmer každé vedenie hlavného mesta, vrátane súčasného. Je teda dôvod čudovať sa, že moci neobmedzených developerov nemá kto a ako dať po prstoch?
Súvisiace články