Narodil sa Brahms v Chile?
Nemecký hudobný skladateľ Johannes Brahms je autorom nielen známych Uhorských tancov, ale aj mnohých klavírnych skladieb, niekoľkých symfónií a iných orchestrálnych skladieb. V utorok 7. mája uplynulo 180 rokov od jeho narodenia.
Budúci skladateľ, klavirista a dirigent sa narodil 7. mája 1833 v nemeckom hanzovom meste Hamburg a od roku 1862 žil vo Viedni, kde aj zomrel.
V súvislosti s dátumom jeho narodenia sa v roku 1998 objavila pozoruhodná zaujímavosť. Čilské periodikum La Época, odvolávajúce sa na mexický odborný časopis Pauta vo februári 1998 napísalo, že svetoznámy skladateľ bol vlastne Čilanom. Podľa denníka vychádzajúceho v Santiagu sa Brahms narodil 6. februára 1833 v severočilskom baníckom mestečku Copiapó. Otec hamburského skladateľa Johann Jakob Brahms sa v tom čase na pozvanie santiagskej filharmonickej spoločnosti so svojou tehotnou ženou Johannou Henrikou nachádzal na turné po juhoamerickej krajine.
Po pôrode protestantská matka trvala na tom, aby jej syna pokrstili v miestnom katolíckom kostolíku, lebo sa bála, že malý Johann neprežije namáhavú cestu späť do Európy. O čilskom krste svojho syna chcela Johanna Henrika Brahmsová svoju v Európe žijúcu mladšiu sestru informovať v liste, ktorý z neznámych príčin zaviazol v archíve knižnice argentínskeho mesta Tandil. Začiatkom mája roku 1833 potom v Hamburgu budúceho génia hudby pokrstili aj na protestantský spôsob a na čilský katolícky krst Johannesa Brahmsa sa postupne úplne zabudlo.
Ťažisko Brahmsovej tvorby predstavujú predovšetkým diela symfonické, komorné a piesňové. Známa je napríklad 1. symfónia c mol. K symfónii sa kreatívny hudobník Johannes Brahms musel dlho odhodlávať. Siahol po tomto žánri, až keď potreboval vyjadriť tragický pocit zo smrti svojho priateľa Roberta Schumanna, do ktorého manželky bol mimochodom osudovo zamilovaný. Jeho 1. symfónia c mol preto prekvapila nebývalým výrazom a dramatickým napätím, silne pripomínajúcim Brahmsov veľký vzor Beethovena.
So skladateľom a spôsobom Brahmsovej tvorby sa spája čudná fáma a to tvrdenia, že sa nechal inšpirovať stonaním umierajúcich mačiek, na ktoré predtým strieľal lukom zo svojho viedenského bytu. Toto sa však v roku 2001 ukázalo definitívne ako vedecky nepodložené. Vyplýva to z informácií londýnskeho denníka Guardian. Britský expert Calum MacDonald, špecializujúci sa na život a dielo Johannesa Brahmsa, dospel pri pátraní po pravde v tejto kauze k záveru, že celý príbeh je zrejme dôsledkom zlomyseľného ohovárania iného slávneho skladateľa 19. storočia – Richarda Wagnera. Do ríše fabulácie posunul príbeh nezriedka sa objavujúci v publikáciách o mačkách už istý hudobný kritik denníka The New York Times v roku 1893. MacDonald však navyše pripomenul, že úhyn mačiek obvykle nesprevádzajú žiadne zvuky a že skladateľ by pri údajnom vyťahovaní obetí do bytu bol potreboval nereálne dlhú udicu vzhľadom na polohu svojho príbytku vysoko nad zemou.
Johannes Brahms zomrel 3. apríla 1897 vo Viedni vo veku 63 rokov a tam ho aj pochovali. Výročie jeho úmrtia si každoročne pripomínajú v nemeckom Baden-Badene, kde sa koná Brahmsov festival. V Baden-Badene nemecký komponista po mnohé roky trávil letné mesiace.
Klavírnym koncertom pred britskou kráľovnou sa v decembri 2008 prezentovala odchádzajúca šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová počas návštevy Buckinghamského paláca. Ministerka, ktorá je vyškolenou hudobníčkou, tak urobila v rámci rozlúčky pred odstúpením administratívy prezidenta USA Georgea Busha. Riceová zahrala Jej veličenstvu Alžbete II. práve skladby Johannesa Brahmsa.
V júni 2012 sa rakúska štátna prokuratúra vo Viedni vrátila k vyšetrovaniu údajnej krádeže zubov z hrobu Johannesa Brahmsa na viedenskom centrálnom cintoríne. Podozrenie o vniknutí do hrobu skladateľa sa objavilo v roku 2008, motív činu nie je známy.