Zrada formátu
Tematicky síce veľmi podobný predchádzajúcim, ale posledný projekt fotografky Olje Triaška Stefanovič predstavuje predsa len výraznú ruptúru v jej tvorbe.
I predtým sa venovala téme opustených zákulisí televíznych štúdií (napr. cyklus Ružové tiene) alebo javísk divadiel či kultúrnych domov (napr. cyklus Výstrahy javiska), jej najnovší projekt sa však vybral iným smerom.
Štúdia ostali, opäť, i keď iným spôsobom používa scudzovací efekt, keď virtuálnosť kulís "reality“ televízneho seriálu je systematicky narušovaná tu nepatričným detailom, tu priznanou ilúziou vonkajšej reality (napr. rozostrené kašírované výhľady z okien – pričom hĺbka ostrosti patri k špecifikám snímacej optiky voľným okom neviditeľných). Aj samotný priestor (výstavne primárne orientovaný na architektúru) korešponduje duchu odhaľovania klamov: slušne zrekonštruovaná industriálna architektúra so skvelým využitím – no za oknami je devolepermi zdevastovaná spúšť po iných priemyselných objektoch.
Prečo je názov výstavy This could be a place for nice life v angličtine nerozumiem – tým skôr, že v anglicky hovoriacich krajinách vznikajú, na rozdiel od pripomínanej domácej výroby, aj skvelé seriály pre náročných divákov a scudzovacie efekty bežne používajú (napr. smiech), ale to je môj problém.
Autorku však zradil formát. Nie je jediná, kto sa venuje zaznamenávaniu vyprázdnených javísk, vrátane autorov formálne takých odlišných ako Hiroshi Sugimoto či Ahmet Ertug. No ak jej predchádzajúcim, veľkoformátovým fotografiám, nechýbal emocionálny náboj vťahujúci diváka "na scénu“, tak prechodom na malý formát ostal akoby len záznam či znôška dôkazov, že ono je to inak. Ale povedzme si otvorene – kto ešte verí, že to na obrazovke je akože naozaj, že je to realita?
Výstava v bratislavskej Design factory potrvá do 23 júna, na piatok 21. júna od 14. do 18. h pripravila autorka jej komentovanú prehliadku.