Peter Roller: Môj Manhattan je starobylý
Stovka návštevníkov denne si prezrie výstavu Petra Rollera v bratislavskom Dome umenia.
Monumentálne plastiky sochára, ktorý v júli oslávil šesťdesiatku, sú v americkom Burlingtone, Toronte, Portoroži či v japonskom Hagi. Na jubilejnej výstave predstavuje laureát Ceny Martina Benku stovku objektov, sôch, obrazov a projektov.
Ako dešifrovať názov výstavy Petrospektíva?
Petrospektíva znamená pohľad na kameň. A mohlo by sa to spojiť aj s mojím „kamenným“ menom – Pietrus znamená kameň – čiže Petrov pohľad na kameň.
Ťažiskom vašej tvorby je práca s kameňom.
Na strednej škole som sa zapodieval väčšinou z drevom. Vždy som však chodil tajne navštevovať našich kolegov kamenárov a chcel som o ich práci vedieť viac. Naraz som dostal do ruky kameň a zaujal ma. Chcel to osud.
Plastika Vzťahy – dva kamene spojené motúzom – pripomína nešťastných milencov.
Prvý variant vznikol na sympóziu v Maďarsku koncom sedemdesiatych rokov, potom som ho ešte niekoľkokrát použil. Dva akoby scvrkávajúce sa kamene sú spojené len tenkými nitkami. Sú ako dve osoby, ktoré sa navzájom vysávajú, ale nemôžu sa rozdeliť. Vysvetľovanie však nie je podstatné, podstatný je optický dojem.
Michelangelovo „v každom kameni je skrytá socha“ ste upravili na „aj v každom malom kamienku je skrytá socha“.
Takmer každý je krásny, som nimi očarený. Chodievam ich zbierať. Práca s kameňmi je rituál. Nájsť a vybrať z haldy vyvolené, ktoré stihne osud, že budú vystavené a obdivované, ohmatať, umyť… Najkrajšie si nechávam v základnej podobe. Tie, ktoré sú vodou menej omleté a majú prostejší tvar, poznamenám jemným znakom. Do kamienkov, ktoré iný odkopne alebo si ich nevšimne, vkladám posolstvo.
Niektoré vystavujete – ako inštaláciu Posolstvo – a niektoré rozdávate.
Priateľom na pamiatku. Neskôr som ich začal roznášať do lesa, kde ich mohol hocikto nájsť. A potom vznikla myšlienka, že by som ich mohol roznášať nielen po nám známych končinách, ale že by sa mohli dostať aj ďalej do sveta.
Tak vznikli Petrogramy.
Ten prvý putoval na úplne magické miesto, do Petry v Jordánsku, kde ho umiestnil môj syn. Preto aj názov Petrogramy. Pomocou navigačného systému GPS možno získať presnú polohu a kto chce, môže ho nájsť. Je uložený v drevenej škatuľke s odkazom na papieri. Petrogramy sú už na mnohých miestach – v tibetskom priesmyku Gampa, na Čínskom múre, v Los Angeles, Chicagu, Dubaji, Moskve, Ulánbátare, Barcelone, Českom Krumlove či v egyptskej Sv. Kataríne. Mám z toho peknú kolekciu fotografií. Kamene, ktoré sa milióny rokov formujú a putujú – k nám do Bratislavy priputovali niekde z Álp – sa naraz dostanú do Mexika a keď si ich niekto odnesie, ocitnú sa zasa niekde inde. Väčšina kameňov zostáva na haldách alebo plážach, len niektoré sú vyvolené a putujú svetom. Ich osud je ako osud ľudí.
Ako vznikla kompozícia Manhattan?
V prvom rade sa mi veľmi páči to čarovné indiánske slovo, inšpiroval ma jeho zvuk. A potom… Manhattan je symbol, predstavuje modlu súčasnosti. Vzniká tam nová civilizácia a na základe modelu Manhattanu vznikajú mestá po celom svete. Lenže môj Manhattan je starobylý.
Obdivujete starobylé kultúry.
Rád by som sám vedel prečo. Možno prvotné impulzy prišli v detstve. Pohybovali sme sa v starom meste medzi starými domami v starých uličkách, v Podhradí i na Hrade, ktorý bol vtedy ešte ruina. Už vtedy ma viac priťahovali staré kostoly, kaplnky, paláce. Staré stavby neboli len účelové, detský mozog v nich vnímal aj niečo iné. Potom som začal čítať knihy o starej architektúre, o vykopávkach v Tróji. Staré kultúry mi vždy hovorili viac ako výdobytky novej doby.
Aj inšpirácia ku Kamenných mestám vychádza z minulosti?
Kedysi budovali mestá prevažne z kameňa. Je to zvláštny pocit, keď sa človek prechádza po meste, kde je všetko kamenné – dlažba, múry, okná, dokonca aj škridly vedeli robiť z kameňa. Všetko sa zdá čistejšie. Kamenná dlažba nie je strojová, všetko bolo robené ručne. Nepravidelné tvary nesú stopu ľudského dotyku.
Boli ste účastníkom na viac ako štyridsiatich sochárskych sympóziách po celom svete.
V Novom Smokovci organizuje Tatranská galéria drevené sympózium a areál kúpeľov je obohatený o drevené plastiky. Bol som tam práve v roku, keď smršť spôsobila ekologickú katastrofu, čo zmenilo celé prostredie. Vytvoril som vtedy Poctu stromom aj poéziu o stromoch. Človek má radosť, keď vytvorí niečo zmysluplné, čo má vzťah k dnešnému životu.
Ste sochár, často sa však venujete aj kresbe a grafike.
Moje možnosti a možnosti spoločnosti nie sú také, aby som mohol mať väčšiu sochársku produkciu. Vekom som sa naučil, že ma uspokojuje aj to, keď dám svoje myšlienky na papier. V mojom veku už nie som taký hladný po realizácii sôch.
Čím vás uspokojujú práce na papieri?
Pocitom snívania. Viem, že sa doba nedá vrátiť, no stále sa vraciam do starých civilizácií, v ktorých boli sochy súčasťou architektúry, filozofie, náboženstva. Dnes sochy nemajú toľko možností prehovoriť a uplatniť sa v priestore, pre ktorý sú vytvárané.
Peter Roller (60) absolvoval v roku 1975 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1992 spôsobí na svojej alma mater ako pedagóg. Venuje sa monumentálnej i komornej plastike, kresbe a grafike. Vystavuje na Slovensku a v zahraničí, jeho diela sú v zbierkach galérií aj súkromných zberateľov.