Depeche Mode sú opäť v móde
Album Exciter, ktorý dnes už len trojici Depeche Mode vyšiel pred štyrmi rokmi, mnohí označujú za jednu z najslabších nahrávok skupiny. Reakcie na nový album Playing The Angel sú však viac než pozitívne. Hoci v britskej albumovej hitparáde skončil "len" pred bránami prvej päťky - na šiestom mieste.
V rozhovore pre časopis Týden sa Martin L. Gore zveril, že Playing The Angel bol jedným z najľahšie nahratých albumov Depeche Mode. V priebehu piatich týždňov mala skupina hotových jedenásť pesničiek. „Pre Depeche Mode je to svetový rekord,“ hovorí v inom rozhovore Andy Fletcher. Gore už na Playing The Angel nie je výhradným autorom.
Na novom albume má tri skladby aj spevák Dave Gahan. Gora pravdepodobne presvedčil aj Gahanov úspešný sólový projekt Paper Monsters, ktorý naživo predstavil aj v Bratislave. Gahan chcel na začiatku zložiť rovnú polovicu albumu. Bolo mu však jasné, že takýto variant mu v skupine neprejde. „Bola by to studená sprcha pre našich fanúšikov. No dve či tri skladby sú možno aj dobrý nápad,“ pripustil Gore.
Noví Depeche Mode sú rovnako temní ako Gahanov sólový projekt. Od jednoduchých nákazlivých syntipopových pesničiek ako Just Cant Get Enough, ktorými dobýjali hitparády pred štvrťstoročím, sa postupne prepracovali k súčasnému temnejšiemu zvuku. Skupina sa na Playing The Angel vrátila k analógovým syntetizátorom. Za tento návrat je spoluzodpovedný aj producent nového albumu Ben Hillier, ktorý predtým spolupracoval s U2 alebo Duran Duran. Depeche Mode spravili krok späť, aby mohli vykročiť dopredu.
Do štúdia sa skupina vracala so zmiešanými pocitmi. „Dokážeme to ešte stále? Zvládneme vytvoriť niečo, čo je vzrušujúce, zaujímavé, nové?“ boli podľa Andyho Fletchera otázky, ktoré členom skupiny najčastejšie vírili hlavou. Podľa Fletchera bola práca na albume najpríjemnejšou od pätnásť rokov starého albumu Violator.
Vzadu na obale, pod zoznamom pesničiek, je nový album britských hudobníkov, ktorí si už pokojne zaslúžia prívlastok legendárni, charakterizovaný ako „bolesť a utrpenie v rôznych tempách“.
Gore na platni napríklad spieva aj o svojich niekdajších problémoch s heroínom. Napriek tomu sa vraj členovia skupiny museli smiať, keď charakteristiku platne vymysleli. Martin Gore vysvetľuje: „Naša hudba sa mi nezdala nikdy príliš temná. Myslím, že je tam vždy prvok nádeje.“
Nádej nestrácali ani fanúšikovia skupiny po celom svete, hoci sa často zdalo, že skupina sa rozpadne. Je však späť, s novým albumom opäť (ešte stále) v móde a už začiatkom budúceho roka sa predstaví naživo v januári Prahe, vo februári vo Viedni a v marci aj v Budapešti.