Peter Macsovszky: Tantalópolis
Keď Szoborkay kráča po zemi. Väčšinou po betóne a asfalte. Ale akoby to nebola zem, akoby to nebol asfalt.
Pred výkladmi a suvenírmi pouličných predavačov. Alebo po cestičkách francúzskych i anglických záhrad. Alebo keď len prechádza zo spálne do kuchyne. Jasne si uvedomuje, že cíti. Jasne cíti, že necíti.
Nevie síce, ako má človek správne cítiť, pociťovať, preciťovať, vyciťovať, no cíti, že s jeho cítením. Niečo nie je celkom v poriadku. Nie takto by chcel cítiť. Ale možno inak sa nedá a aj iní cítia takto; takéto cítenie nazývajú ľudským cítením. Román možno v primárnej rovine chápať ako prienik do každodenného života jedného juhoamerického mesta. Ako však takmer v každom literárnom diele, aj tu sú reálie modifikované, štylizované a slúžia len ako rámec oveľa širšej, univerzálnejšej metafory. Kulisa „tretieho sveta“ slúži ako zosilňujúci prvok pri vykresľovaní rôznych podôb zlyhávajúcej civilizácie, či už v rovine sociálnej, intímnej, technologickej a politickej. Kontrast medzi tropickým prostredím prekypujúcim farbami, tvarmi, chuťami a vôňami a medzi úporným bojom jednotlivcov proti prírodným živlom i byrokratickej mašinérii, vytvára pestrú a dramatickú zmes. Spisovateľ, publicista a prekladateľ Peter Macsovszky (1966) píše a publikuje v slovenčine i maďarčine.
Drewo a srd