Omyl
Prepáčte, omyl. Keď táto stručná veta zaznela na viedenskom letisku pár minút pred odletom lietadla, ktoré ma malo dopraviť do Kanady, stislo mi srdce. Už som sa videl sedieť v prísne stráženej komôrke vo Schwechate, ako tá nešťastná Indka, čo bivakovala v Bratislave. "Nemáme vašu rezerváciu," hovorila mi rakúska slečna s medovým úsmevom, lietadlo je plné. "Preto vás, žiaľ... musíme dať do biznis triedy."
Aby sa nepovedalo, sekundu som sa zatváril, že jej odpúšťam. Ale vnútri mi všetko jasalo a skákalo. Ďakujem pekne za taký omyl! Veď ma čaká obrovské sedadlo, obkolesené priestorom, v akom v turistickej triede bežne sedí trojčlenná rodina aj s babičkou. Kým som sa naučil ovládať polohovanie kresla, boli sme už nad Mníchovom. Nebudem vás zaťažovať jedálnym lístkom, ale stolovali sme na porceláne.
Eufória mi vydržala až do pristátia a vychutnávajúc krásny omyl som v príletovej hale minul jednu kontrolu a bez vzácnej pečiatky ma nechceli pustiť z letiska. Prebil som sa davom tiel opačným smerom k nedôverčivej černoške, ktorá chcela vedieť, načo som prišiel. Premerala si ma tak podozrievavo, ako by som pašoval tlačenku a jaternice spolu s vedierkom tresky v majonéze, všetko zakázané potraviny, za ktoré by mi však moji torontskí priatelia ruky nohy vybozkávali. Ale ja nič. Usúdila, že môžem vojsť, ale zabudla mi dať onú magickú pečiatku. Nuž, omyl.
Na tretí raz som už prechod kontrolami zvládol a práve keď som si chcel pripnúť snežnice, ktoré som niesol z domu v presvedčení, že kde už má byť sibíria ak nie v Toronte, zvädol som. Sniežik len kde-tu poprášil lúky pri letisku, bolo teplejšie ako v Bratislave. V Kanade mi bolo dobre, ale krátko. A tak som po týždni zase sedel, žiaľ, tentoraz bez omylu, v turistickej triede na spiatočnom lete. Kolená som mal pod bradou a stoloval som z plastových misiek. Vo vlasti sa mýlilo aj počasie – čakala ma metelica, poľadovica, smršť.
Keďže tam som letel tesne po Novom roku, nebol som ešte zvyknutý na novú menu. Doma som si klikol internet banking a padla mi sánka. Na účte sa mi vyškierali akési nízke čísla, desatinná čiarka žartovala. Som zruinovaný, pomyslel som si, aj keď mám stále toľko, čo predtým. Som na mizine. Omyl? Snažím sa ho zbaviť dodnes, ale nejde to. Azda sa v banke niekto pomýli. K môjmu dobru, samozrejme. Omyly sú proste dobré.